Entalpia

Z Encyklopédia zdravotnej sestry

Obsah

1 História
- 1.1 Originálna definícia
2 Aplikácia a rozšírený vzorec
3 Pozrite aj
4 Externé linky (AJ)
- 4.1 Zdroj

V termodynamike a molekulárnej chémii entalpia alebo tepelný obsah (značka H, h alebo zriedkavo χ) je kvocient alebo ukazateľ termodynamického potenciálu systému, ktorý možno použiť na výpočet "užitočnej" práce, ktorú možno získať z uzavretého termodynamického systému pri konštantnom tlaku a entropii.

Termín entalpia sa skladá z prefixu en-, čo značí "dať do" a gréckeho slova -thalpein, čo značí "ohriať", i keď pôvodná definícia bola asi odvodená z koreňa slova "enthalpos" (ἐνθάλπος).

História

Počas histórie termodynamiky sa používalo niekoľko termínov na označenie toho, čo je dnes známe ako entalpia systému. Pôvodne sa myslelo, že slovo "entalpia" utvorili Benoit Paul Émile Clapeyron a Rudolf Clausius v publikácii Clausius-Clapeyron relation v diele "The Mollier Steam Tables and Diagrams" v roku 1827, ale neskôr sa objavilo v tlači, že prvý záznam slova bol v roku 1875 od autora Josiah Willard Gibbs v publikácii "Physical Chemistry: an Advanced Treatise", i keď to nie je naznačené v Gibbsových dielach priamo. V roku 1909 Keith Landler diskutoval Gibbsove dielo o 'tepelná funkcia pre konštantný tlak' a zistil, že Heike Kamerlingh Onnes utvoril moderný názov z gréckeho slova "enthalpos" (ενθαλπος), čo značí "dať teplo do".

Originálna definícia

Je to zmena tepla nastávajúca, keď 1 mól látky reaguje kompletne s kyslíkom formujúc produkty pri teplote 298 K a tlaku 1 atm. Funkciu H zaviedol holandský fyzik Heike Kamerlingh Onnes začiatkom 20. storočia v nasledovnej forme:

H = E + pV

kde E representuje energiu systému. Pri absencii externého poľa entalpiu možno definovať, ako je všeobecne známe:

H = U + pV

kde (všetky jednotky dané v SI)