Väzbová energia

Z Encyklopédia zdravotnej sestry

Väzbová energia (E) - anglicky bond energy - v chémii je miera väzbovej sily v chemickej väzbe. Napríklad väzbová energia uhlík-vodík v metáne E(C–H) je zmena entalpie zahrnutá do rozdelenia jednej molekuly metánu na atóm uhlíka a 4 vodíkové radikály delená číslom 4. Väzbová energia (E) sa nesmie mylne zamieňať za disociačnú energiu väzby (anglicky bond dissociation energy).

Ďalší príklad: väzba O–H molekuly vody (H–O–H) má disociačnú energiu väzby 493,4 kJ mól^-1 a 424,4 kJ mól^-1 treba na rozdelenie ostávajúcej väzby O–H. Väzbová energia väzieb O–H vo vode je 458,9 kJ mól^-1, čo je priemer z hodnôt.

Niektoré trendy väzbovej energie (jednotky sú v kcal/mol a (kJ/mól)):

	H	F	Cl	Br	I	OH	N	NH₂
väzbové energie H–X	104 (436)	135 (570)	103 (431)	87 (366)	71 (298)	119 (498)	110 ( 460)	—
väzbové energie CH₃–X	105 (440)	109 (452)	84 (352)	70 (293)	56 (236)	91 (382)	—	87 (365)

Väzbová energia/distančná korelácia

Väzbovú silu (energiu) možno dať priamo do vzťahu s väzbovou vzdialenosťou. Preto môžme použiť kovové, iónové alebo kovalentné polomery každého atómu v molekule na určenie väzbovej sily. Napríklad kovalentný polomer bóru je asi 83,0 pm (pikometrov), väzbová sila B–B v B₂Cl₄ je 175 pm, značne väčšia hodnota. To by mohlo indikovať, že medzi dvoma atómami bóru je dosť slabá jediná väzba. V ďalšom príklade kovový polomer rénia je 137,5 pm, s väzbovou dĺžkou Re–Re 224 pm v zlúčenine Re₂Cl₈. Z týchto dát možno vyvodiť, že väzba je veľmi silná alebo štvornásobná väzba. Táto metóda určenia je najužitočnejšia pre kovalentne viazané zlúčeniny.