Krv
|
Krv je kvapalné cirkulujúce tkanivo zložené z tekutej plazmy a buniek (červené krvinky, biele krvinky, krvné doštičky). Medicínske termíny súvisiace s krvou často začínajú na hemo- alebo hemato- (v britskej angličtine haemo- a haemato-), čo je odvodené z gréckeho slova "haima" - "krv".
Hlavná funkcia krvi je dopravovať živiny (kyslík, glukózu) a základné elementy do tkanív a odvádzať odpadné produkty (napr. oxid uhličitý a kyselinu mliečnu). Krv tiež transportuje bunky (leukocyty, abnormálne nádorové bunky) a rôzne substancie (aminokyseliny, tuky (lipidy), hormóny) medzi tkanivá a orgány. Problémy s krvným zložením alebo cirkuláciou môžu viesť k dolnoprúdovej tkanivovej dysfunkcii.
Charakteristika
Ľudská krv je kvapalné tkanivo a jej hlavná funkcia je transportovať kyslík nutný pre život po tele. Tiež zásobuje tkanivá živinami, odvádza odpadové produkty a obsahuje rôzne komponenty imunitného systému, ktoré chránia telo pred infekciou. Hormóny tiež putujú v krvi. Priemerný ľudský organizmus obsahuje asi 4 - 6 litrov krvi, čo značí asi 8% telesnej hmotnosti. Dospelí ľudia majú asi 60 mililitrov krvi na kilogram telesnej hmotnosti.
Ľudská krv je červená v rozsahu od svetlo červenej - keď je okysličená, po tmavo červenú - keď nie je. Červená farba pochádza z hemoglobínu, čo je metaloproteínová zlúčenina obsahujúca železo vo forme chemickej štruktúry - kofaktoru heme, ku ktorej sa viaže kyslík. Existujú populárne mylné predstavy, že odkysličená krv je modrá a že krv sa stane červenou, len keď príde do kontaktu s kyslíkom. Krv nikdy nie je modrá, ale žily sú modré, pretože svetlo je rozptýlené kožou. Naviac krv vo vnútri je tmavo červená a vykazuje slabý svetelný odraz. Z fyziologickej perspektívy vyzerajú žily a tepny podobne, keď sa koža nadvihne a sú videné priamo.
Krv sa pohybuje v cievach a je cirkulovaná srdcom, čo je svalová pumpa. Prúdi do pľúc pre okysličenie a potom je cirkulovaná telom cez tepny. Rozptyľuje svoj obsiahnutý kyslík prechodom cez tenké krvné cievy zvané kapiláry (vlásočnice). Potom sa vracia do srdca žilami.
Krv tiež transportuje metabolické odpadové produkty, lieky a iné cudzie chemikálie do pečene na elimináciu a do obličiek na vylúčenie močom.
Tlmivý roztok kyseliny uhličitej (H2CO3) a bikarbonátu (HCO3-) je prítomný v prúde ľudskej krvi pre udržanie veľkosti pH medzi 7,35 a 7,45.
Anatómia krvi
Krv je zložená z niekoľko typov krviniek a tieto formované elementy krvi tvoria asi 45% celej krvi. Ostatných 55% je krvná plazma - nažltlá tekutina, ktorá je kvapalným médiom krvi. Normálna veľkosť pH ľudskej arteriálnej (tepnovej) krvi je asi 7,40.
Popis krviniek:
- Červené krvinky alebo erytrocyty (96%). U cicavcov tieto krvinky nemajú bunkové jadro a organely, preto exaktne nepatria medzi bunky. Obsahujú krvný hemoglobín a distribuujú kyslík. Červené krvné bunky (spolu s endotelnými cievnymi bunkami a niektorými inými bunkami) sú tiež označené proteínmi, ktoré definujú rôzne krvné typy.
- Biele krvinky alebo leukocyty (3.0%) sú časťou imunitného systému a eliminujú pôvodcov infekcií.
- Krvné doštičky alebo trombocyty (1.0%) sú zodpovedné za zrážanie krvi alebo koaguláciu (zrazeninu) a sú zahrnuté do zápalu.
Krvná plazma je v podstate vodný roztok obsahujúci 96% vody, 4% krvnej plazmy proteínov a stopové množstvá z nasledovného:
- albumín
- faktory zrážania krvi
- imunoglobulíny (protilátky)
- hormóny
- rôzne iné proteíny
- rôzne elektrolyty (najviac sodík)
Plazma a krvinky spolu tvoria nenewtonskú tekutinu, prúdne vlastnosti ktorej sú unikátne adaptované do architektúry krvných ciev.
Pozrite aj
Zdroj
Kategória: Hematológia
