Toaleta
|
Toaleta, záchod alebo WC (skratka "Water Closet") je kanalizačná súčasť navrhnutá na odvod telesných odpadov, vrátane moču, výkalov, menštruácie a dávenia. Slovo toaleta môže referovať na súčasť samotnú alebo na miestnosť, v ktorej sa nachádza.
Etymológia (pôvod slova)
Slovo toaleta (anglicky "toilet") bolo prevzaté do angličtiny spolu s inými francúzskymi slovami a zvykmi (prvý raz spomenuté v roku 1681) a pôvodne referovalo na celý komplex činností v kaderníctve a starostlivosti o telo.
V 18. storočí v anglicky hovoriacich krajinách označovala toaleta dámsky stolček prikrytý látkou. Neskôr bolo slovo "toaleta" adaptované ako jemná náhrada za termín vodný klozet, asi nasledujúc francúzske použitie cabinet de toaletate (niečo ako miestnosť na pudrovanie). To súviselo s uvedením verejných toaliet, napr. v železničných vlakoch, ktoré vyžadujú tabuľku na dverách. Pôvodné použitie sa stalo netaktným a bolo nahradené spojením "toaletný stolík" (dressing-table).
Samotné slovo toaleta môže byť považované za neslušné v USA, ale inde sa používa bez problémov. Obvyklé náhrady za slovo toaleta sú WC (anglická skratka Water Closet - vodný prístenok), záchod, sociálne zariadenie atď.
Typy toaliet
Existuje mnoho rôznych typov toaliet vo svete i mnoho spôsobov hygienického očistenia tela po použití toalety. Najviac závisí na národných zvykoch a lokálnych zdrojoch. Najčastejší prostriedok v západnom svete je toaletný papier, niekedy používaný spolu s bidetom (článok toaletný papier popisuje alternatívy používané v histórii a v rôznych kultúrach).
Niektoré toalety sú špeciálne upravené pre imobilných ľudí. Sú dosť široké pre vstup osoby na vozíku a často obsahujú držadlá priskrutkované ku stene, umožňujúc osobe sa na toalete pridržať.
Na západe je najčastejším typom toalety splachovacia toaleta, i keď drepiaca toaleta sa stále používa v sociálnych zariadeniach v krajinách ako Francúzsko, Grécko, Taliansko i v Japonsku. Zoznam rôzných typov toaliet:
- Splachovacia toaleta
- Drepiaca toaleta
- Chemická toaleta
- Toaleta zo zabudovaným bidetom
- Pisoár (nádoba na moč, záchodok)
- Pisoár pripevnený ku stene
- Pisoár na podlahe
- Kanálový pisoár
- Suchá toaleta - latrína
- Jamová toaleta: častá pri kempingoch a iných provizórnych akciách
- Kompostová toaleta: častá na dedinách, na vidieku, ale tiež v niektorých moderných ekologicky navrhnutých budovách.
V dome môže byť toaleta v rovnakej miestnosti ako sprcha, vaňa a umývadlo alebo je oddelene.
Verejné toalety
Verejné zariadenia majú často toalety oddelené v kabínkach a umývadlá sú spoločné. Zariadenia pre mužov majú často pisoáry pripevnené na stene alebo tečúce kanály pre kolektívne použitie.
Exteriérové verejné toalety (na uliciach, pri parkoch atď.) majú formu pouličného vybavenia. V úprave pre ženy i mužov existujú kabíny od jednoduchého dizajnu bez kanalizácie až po luxusnejšie verzie, ktoré sa automaticky očistia po každom použití.
Niektoré zariadenia sú mobilné a teda sa dajú lokalizovať podľa potreby, napr. v prírode pre akcie na víkend. Naviac niektoré môžu byť zasunuté do zeme (a tým vyradené z prevádzky) na dobu, keď sú nepotrebné.
Niektoré vidiecke verejné toalety majú steny, ktoré môžu byť napojené na lokálnu kanalizáciu alebo sa odpad skladuje a odváža podľa potreby. Mnoho toaliet môže byť vyčistených na mieste alebo v centrále ako v prípade mobilných toaliet a pisoárov.
Platené toalety
Niektoré verejné toalety sú bezplatné, iné za poplatok. Spôsoby platby za použitie toalety:
- položenie peňazí na misku bez dozoru
- položenie peňazí do krabice so štrbinou
- položenie peňazí do štrbiny turniketu alebo samozatváracích dverí
- podanie peňazí obsluhe (ktorá obvykle realizuje i upratovanie)
Mnoho autobusových a železničných staníc inštalovalo platené toalety v 50. a 60. rokoch 20. storočia.
Verejné toalety a pohlavie
Separácia podľa pohlaví použitím piktogramov - symbolov znázorňujúcich postavu ženy alebo muža - je charakteristická pre verejné toalety. Verejné toalety separované podľa pohlavia sú zdrojom problémov pre niektorých ľudí, napr. pre ľudí s deťmi opačného pohlavia alebo pre mužov s kojencom, ak len ženská toaleta má prebaľovací pult.
Niektoré verejné toalety (zvlášť tie provizórne v kempoch apod.) sú pohlavne neutrálne (pre ženy i mužov). Mnoho zariadení má pohlavne neutrálne toalety z rôznych dôvodov - sú označené ako pre postihnuté osoby a sú adekvátne vybavené pre vozíčkarov.
Toalety v privátnych obydliach nie sú prakticky nikdy separované podľa pohlaví.
Toalety vo verejnej doprave
Toalety sú obvykle v lietadlách, železničných vozňoch a často v diaľkových autobusoch a trajektoch, ale nie v metre, električke a iných autobusoch. Vo vlakoch môže byť nádrž alebo moč a výkaly môžu jednoduch padať na trať, preto je vo väčšine vlakových toaliet nápis: "Prosím nesplachujte ak je vlak v stanici".
História
Toalety sa objavili dávno, v 25. storočí p.n.l. ľudia z oblasti Harappa (Pakistan) mali v každom dome vodné toalety spojené kanálom zakrytým pálenými hlinenými tehlami. Toalety boli i v starovekom Egypte a Číne. V rímskej civilizácii boli niekedy toalety časťou verejných kúpeľov, kde ženy a muži boli spoločne v zmiešanej spoločnosti.
Za vynálezcu splachovacej toalety sa považuje Sir John Harington (v roku 1596), i keď vo Viktoriánskej ére boli vyvinuté zlepšenia regulácie (pravdepodobnejšie to urobil Alexander Cummings než Thomas Crapper, ako sa obvykle uvádza) a použitie splachovacích toaliet sa rozšírilo. Pred a behom tohto prechodného obdobia (v niektorých oblastiach až do 20. storočia) mnoho ľudí používalo externé (vonkajšie) toalety, zvlášť vo vidieckych oblastiach.
