Multikultúrne ošetrovateľstvo

TRANSKULTÚRNE OŠETROVATEĽSTVO

„Ak sestry pochopia a uplatnia etické princípy vo všetkých oblastiach multikultúrnej starostlivosti, dosiahneme jeden z najväčších humánnych cieľov ošetrovateľstva.“ M. Leiningerová

Dr. Madeileine Leiningerová ( zakladateľka multikultúrneho ošetrovateľstva )

V období po 2. svetovej vojne sa zintenzívnila migrácia obyvateľstva, ľudia cestovali za prácou a poznaním, výrazne sa rozvíjalo hospodárstvo a svetová ekonomika, objavili sa a začali používať nové technológie, čím sa vytvorili pre človeka nové možnosti. Tieto zmeny motivovali v 50. rokoch 20. storočia Dr. Madeleine Leiningerovú, americkú sestru uvažovať nad potrebou zahrnúť do ošetrovateľského vzdelávania a praxe problematiku ku klientom z iných kultúr. Známa je jej téza, podľa ktorej je mimoriadne dôležité začleniť do štúdia ošetrovateľstva aj antropológiu. V 60. rokoch sa začala venovať tejto problematike z hľadiska výskumu a prvýkrát použila termín transkultúrne ošetrovateľstvo.

Nové trendy v starostlivosti o zdravie obyvateľov prinášajú aj zmeny vo vzdelávaní sestier na Slovensku. Potreby praxe potvrdzujú nevyhnutnosť zaradiť do študijného programu sestier, ktorých vzdelávanie prechádza v súčasnosti transformáciou, problematiku transkultúrneho ošetrovateľstva.

Cieľom vzdelávania v transkultúrnom ošetrovateľstve je výchova novej generácie sestier, ktoré majú potrebné vedomosti a holistický pohľad na človeka.

Rozmanitosť kultúr v Slovenskej republike je pomerne značná, avšak naším začlenením sa do Európskej únie v roku 2004 je ešte rozmanitejšia. Je preto žiadúce, aby aj sestry boli pripravené ošetrovať klientov rôznych kultúr – rovnako dôležité ako študovať anatómiu je študovať aj kultúru, ktorá zásadne ovplyvňuje život človeka. V konkrétnej ošetrovateľskej praxi to bude pre sestru znamenať spokojnosť zo strany pacienta a zvýšenie profesionálnej prestíže, ale najmä uchránenie klienta od kultúrneho šoku. Ten môžu prežívať cudzinci, emigranti, ktorí sa ťažko adaptujú na nové podmienky a majú problém v interakcii s príslušníkmi inej kultúry.

Madeleine Leiningerová

Dr. Madeleine Leiningerová je zakladateľkou a hlavnou predstaviteľkou transkultúrneho ošetrovateľstva. Svoju teóriu začala rozvíjať v polovici 50-tych rokov, pričom integrovala poznatky z antropológie, psychiatrie a ošetrovateľstva.

Madeleine Leiningerová sa narodila v Suttone v štáte Nebraska. Vyštudovala Sutton High School, Scholastica College, The Catholic University of America vo Washingtone D.C. a University of Washington v Seattli. Vyštudovala antropológiu, ktorú využila aj pri formulovaní svojej teórie.

V roku 1974 bola Leiningerová jednou zo zakladateľov oficiálnej organizácie transkultúrneho ošetrovateľstva Transcultural Nursing Society.

Dr. Leiningerová významne prispela k šíreniu teórie transkultúrneho ošetrovateľstva aj prostredníctvom založenia časopisu Journal of Transcultural Nursing, ktorý začal vychádzať v roku 1989 . Zároveň v redakcii pôsobila ako redaktorka až do roku 1995. Madeleine Leiningerová začala publikačnú činnosť knihou „Nursing and Anthropology: Two Worlds to Blend“, ktorú napísala v polovici 60. rokov 20. storočia a vydaná bola v roku 1970. Veľký úspech zaznamenala jej publikácia „Transcultural Nursing: Concepts, Themes, Research and Practice“, ktorá bola prvýkrát vydaná v roku 1978 a následne vyšli ešte dve jej vydania v rokoch 1995 a 2002. Je autorkou viac ako 28 knižných publikácií a 300 článkov v odborných časopisoch. Jej záujem sa sústreďuje prevažne na transkultúrne ošetrovateľstvo, teóriu a výskum odlišnosti kultúr, etické a morálne aspekty transkultúrneho ošetrovateľstva. (Špirudová, L. 2006, s. 23)

Teória transkultúrneho ošetrovateľstva

Teória kultúrne rôznorodej a univerzálnej starostlivosti – východisko pre novú ošetrovateľskú špecializáciu – transkultúrne ošetrovateľstvo (Leininger, M., 2002, s. 23)

Do kategórie tzv. veľkých teórií sa v ošetrovateľstve radí teória rôznorodej a univerzálnej starostlivosti (Theory of Culture Care Diversity and Universality), ktorej autorkou je Madeleine Leiningerová.

Historické súvislosti vzniku teórie M. Leiningerovej

Teóriu kultúrne rôznorodej a univerzálnej starostlivosti sa M. Leiningerová začala zaoberať v päťdesiatych rokoch 20. storočia. Vo svojej knihe „Transkultúrne ošetrovateľstvo, pojmy, teórie, výskum a prax“ o tom píše (Leininger, M., 2002, s. 21): „V polovici 50. rokov som začala pracovať ako sestra špecialistka na detskej psychiatrickej jednotke, kde som zisťovala veľké kultúrne rozdiely medzi deťmi a ich rodičmi. Videla som, že starostlivosti celkom zásadne chýba kultúrna dimenzia. Ako som sledovala a pokúšala sa pomôcť deťom niekoľkých rozličných kultúr, zažila som kultúrny šok a pocítila bezmocnosť v zodpovednosti za deti a ich rodičov. Zistila som veľa rozdielov medzi deťmi a mojou vlastnou írsko – nemeckou kultúrou. Uvedomila som si potrebu urobiť zmenu. Kultúrna dimenzia nechýbala iba ošetrovateľstvu, ale taktiež medicíne a ostatným zdravotníckym oblastiam.“

M. Leiningerová pracovala s deťmi rôznych národností (africkej, mexickej, židovskej, nemeckej) a všímala si, ako sa medzi sebou líšia. Mali rôzny pôvod a výchovu, rôzne postoje k liekom a liečbe, odlišovali sa v obľúbených jedlách, mali rôzny spánkový režim a režim odpočinku, hrali rôzne hry. Niektoré ochotne hovorili o svojich rodičoch, iné mlčali. Všimla si napríklad, že angloamerické deti sú pri hre agresívnejšie, mexické a appalašské deti sa hrajú veľmi ticho. (Leninger, M., 2002, s. 21).

Východiská teórie

Súčasťou každej teórie sú jej východiská. Sú to predpoklady na ktorých teoretik stavia svoju prácu a od ktorých odvodzuje paradigmy a časti svojej teórie. M. Leiningerová ju vyjadrila v trinástich bodoch (Špirudová, L., 2006, s. 25 – 27).

Východiská teórie kultúrnej starostlivosti založenej na rôznorodosti a jedinečnosti. 1. Starostlivosť je podstatou ošetrovateľstva, je zrejmým, dominantným, ústredným a spoločným zameraním.

2. Kultúrne orientovaná starostlivosť je nevyhnutná pre pohodu, zdravie, ľudský rast a vývoj, prežitie, vyrovnanie sa s hendikepmy a čelenia smrti.

3. Kultúrne orientovaná starostlivosť je viac holisticky braná vo vedomostiach, v objasňovaní, interpretovaní a predvídaní fenoménov ošetrovateľskej starostlivosti aj v oblasti riadenia (usmerňovania) ošetrovateľských rozhodnutí a činností.

4. Transkultúrne ošetrovateľstvo je veda a profesia o humánnom rozmere starostlivosti, v ktorom centre stojí služba jednotlivcom, skupinám, komunitám, spoločnostiam a inštitúciám.

5. Kultúrne orientovaná starostlivosť je nevyhnutná pre liečbu a vyliečenie. Nemôže byť vyliečenie bez starostlivosti, ale môže byť starostlivosť bez liečby.

6. Kultúrna starostlivosť – jej pojmy, významy, vyjadrovanie, vzorce, modely a procesy starostlivosti sa odvíjajú od kultúrnych rozdielov, ale súčastne tiež od kultúrnej jedinečnosti.

7. Každá kultúra má rodovú (laickú, ľudovú) starostlivosť a obvyklú prax a z pravidla profesionálnu – na vedeckých princípoch rozvíjanú, univerzálnu (etickú – z angl. etic) starostlivosť a prax, ktorá sa líši transkultúrne a individuálne.

8. Hodnoty kultúrnej starostlivosti a jej praktiky sú zakorenené vo svetonázorových, jazykových, filozofických, náboženských, a duchovných, rodinných, spoločenských, politických, právnych, vzdelávacích, kultúrnych, ekonomických, technologických, etnohistorických a enviromentálnych dimenziách kultúry.

9. Prospešná, uzdravujúca a uspokojujúca kultúrna starostlivosť ovplyvňuje zdravie, pohodu jedincov, rodín, skupín a komunít v ich enviromentálnom prostredí.

10. Kultúrne vhodná a prospešná starostlivosť bude existovať len vtedy, keď jej hodnoty, vedomosti či vzory budú zjavne vnímané a užívané pre primeranú, bezpečnú a účelovú starostlivosť.

11. Kultúrne univerzálna a diferencovaná starostlivosť existuje v ľudských kultúrach sveta medzi profesionálnou starostlivosťou a klientovou ľudovou – laickou – tradičnou starostlivosťou.

12. Kultúrne konflikty, kultúrne neprijateľné praktiky, kultúrny stres a kultúrna bolesť odrážajú nedostatky vo vedomostiach o kultúrnej starostlivosti, ktorá má viesť k vhodnej, zodpovednej, bezpečnej a citlivej starostlivosti.

13. Etnoošetrovateľské výskumné kvalitatívne metódy predstavujú dôležité nástroje pre presné zistenia a interpretovanie relevantných, komplexných a štrukturovaných tradičných aj odborných profesionálnych dát pre kultúrnu starostlivosť.

Kľúčové pojmy a definície transkultúrneho ošetrovateľstva

Definícia transkultúrneho ošetrovateľtva podľa M. Leininger: „Transkultúrne ošetrovateľstvo je významná oblasť štúdia a praxe orientovaná na komparatívne významy kultúrnej starostlivosti, viery a praktiky jednotlivcov či skupín rovnakých či odlišných kultúr. Cieľom transkultúrneho ošetrovateľstva je poskytovať kultúrne zhodnú a diferencovanú ošetrovateľskú starostlivosť praktikovanú pre zdravých a chorých ľudí, alebo im pomáhať čeliť nepriaznivým ľudským podmienkam, chorobe či umierania kultúrne vhodným spôsobom“ (Špirudová, L., 2006, s. 27).

Definícia ošetrovateľstva podľa M. Leininger: „Ošetrovateľstvo je transkultúrnou profesiou a disciplínou, ktorá sa zaoberá humánnou starostlivosťou. Je to umenie a veda, ktorá sa zameriava na fenomény starostlivosti a aktivity zamerané na podporu, udržanie zdravého jednania alebo zotavenie sa z ochorenia či na starostlivosť o tých, ktorí sa o seba nemôžu, či nechcú postarať a doprevádza umierajúcich a ich rodiny kultúrne vhodným spôsobom. (Špirudová, L., 2006, s. 28).

Model vychádzajúceho slnka

Model vychádzajúceho slnka predstavuje jednotlivé zložky jej teórie: rozmer kultúrnej a sociálnej štruktúry, systémy starostlivosti, typy starostlivosti.

Sociokultúrny kontext v schéme znázorňujú jednotlivé lúče slnka, ktoré prezentujú technologické, náboženské a filozofické, politické a právne, ekonomické, vzdelávacie, rodinné faktory, kultúrne hodnoty a životný štýl. Všetky tieto faktory sú navzájom prepojené a ich vplyv na jedinca nemôžeme chápať oddelene.

Všetky lúče slnka vzájomne súvisia s jadrom slnka. Jadro je tvorené znakmi, modelmi, praktikami starostlivosti a zdravím. Všetky tieto faktory ovplyvňujú vnímanie zdravia a choroby, ako aj spôsob starostlivosti, ktorý jedinec využíva.

Leiningerová vo svojej teórii rozlišuje dva systémy starostlivosti: tradičný a profesionálny.

Tradičný systém sa vzťahuje na spôsoby starostlivosti praktizované príslušníkmi subkultúry. Nazývame ho tiež ľudovým alebo laickým systémom. Tradičný systém charakterizujú kultúrne naučené a prenesené názory, poznatky a zručnosti vlastných ľudí, ktoré využívajú pri zabezpečení alebo podpore činnosti jedincov, skupín alebo inštitúcií. Je ovplyvňovaný históriou kultúry a výchovou.

Profesionálny systém predstavuje formálne naučenú a prenesenú profesionálnu starostlivosť. Ide o systém, ktorý prevláda vo väčšine profesionálnych inštitúcií, kde pracujú zamestnanci rôznych povolaní. Tento systém prezentuje názory majoritnej časti obyvateľstva, teda ľudí zvonka, nie z vnútra subkultúry. Príslušníkmi tohto systému sú aj sestry.

Očakávania sestier ako poskytovateľov a klientov ako prijímateľov služieb sú ovplyvnené kultúrou, ktoré prezentujú a preto sa môžu značne líšiť. Transkultúrne ošetrovateľstvo nabáda sestry poznať laický spôsob starostlivosti a jeho kladné stránky využiť pri poskytovaní profesionálnej starostlivosti klientovi, ktorý pochádza z inej kultúry než ony samy. (Wiczmándyová, 2004, s. 109)

Model nám dáva v posudzovacej fáze ošetrovateľského procesu návod na získavanie informácií.

Externé linky

• http://www.madeleine-leininger.com
• http://en.wikipedia.org/wiki/Madeleine_Leininger
• http://en.wikipedia.org/wiki/Transcultural_nursing

Zdroj

Autor článku: Mgr. Lukáš Kober