Imunita
V biológii imunita je stav organizmu, keď má dostatok biologickej obrany proti infekcii, chorobe alebo inej biologickej invázii. Je to schopnosť tela odolať škodlivým mikróbom. Imunita obsahuje špecifické a nešpecifické komponenty. Nešpecifické komponenty pôsobia ako bariéry alebo eliminátory širokého rozsahu patogénov bez ohľadu na antigénovú špecifickosť. Iné komponenty imunitného systému sa adaptujú na každú novú chorobu a sú schopné generovať špecifickú imunitu na jednotlivé patogény.
Vrodená (anglicky "innate") alebo nešpecifická imunita je prirodzená rezistencia, s ktorou sa človek narodí. Poskytuje odolnosť pomocou niekoľkých fyzikálnych, chemických a bunkových prístupov. Mikróby najprv prídu do kontaktu s epitelovými vrstvami, fyzickými bariérami ktoré lemujú kožu a sliznicové membrány. Ďalšie obvyklé obrany obsahujú vylučované chemické signály (cytokíny), antimikrobiotické látky, horúčku a fagocytickú aktivitu spojenú so zápalovými reakciami. Fagocyty vysúvajú receptory bunkového povrchu, ktoré sa môžu naviazať a reagovať na obvyklé molekulárne vzory objavujúce sa na povrchu mikróbov. Pomocou týchto prístupov vrodená imunita môže zabrániť kolonizácii, vstupu a šíreniu mikróbov.
Adaptívna imunita sa často delí na 2 hlavné typy podľa toho ako bola imunita navodená. Prirodzene získaná imunita nastáva po kontakte s agentom pôsobiacim chorobu ak bol kontakt nedobrovoľný, kým umelo získaná imunita vzniká len cez dobrovolné akcie ako je vakcinácia. Prirodzená i umelo získaná imunita sa môže ďalej deliť podľa toho, či bola imunita navodená v hostiteľovi alebo pasívne prenesená z imúnnoho hostiteľa. Pasívna imunita sa získa prenosom protilátok alebo aktivovaných T-leukocytov z imúnneho hostiteľa a trvá len krátko - obvykle niekoľko mesiacov. Aktívna imunita je vytvorená v samotnom hostiteľovi pomocou antigénu a trvá oveľa dlhšie, niekedy celý život. Nasledujúci diagram sumarizuje uvedené delenie imunity.
