Alexander Fleming
| Alexander Fleming | |
 | |
| Profesia: | biológ, farmakológ |
|---|---|
| Dátum a miesto narodenia: | 6.8.1881 |
| Dátum a miesto smrti: | 11.3.1955 |
| Národnosť: | škótska |
| Objavy a zásluhy: | objav penicilínu |
| Webstránky: | http://importantscots.com/sir-alexander-fleming.htm |
Alexander Fleming (6.8.1881 – 11.3.1955) bol škótsky biológ a farmakológ. Fleming publikoval mnoho článkov o bakteriológii, imunológii a chemoterapii. Jeho najznámejšie zásluhy sú: objav enzýmu lyzozýmu v roku 1922 a izolácia antibiotickej substancie (látky) - penicilínu z huby Penicillium notatum v roku 1928, za ktorú dostal Nobelovu cenu s vedcami Howard Walter Florey a Ernst Boris Chain.
Náhodný objav
Fleming bol prvý, ktorý si všimol antibiotické vlastnosti plesní a húb.
Od roku 1928 skúmal vlastnosti stafylokokov. Už bol známy pre jeho predošlú prácu a mal reputáciu ako skvelý výskumník, ale dosť nedbalý laboratórny technik; kultúry, na ktorých pracoval, často zabúdal a jeho laboratórium bolo obvykle v chaose. Po návrate z dlhej dovolenky si Fleming všimol, že mnoho jeho miskových kultúr bolo kontaminovaných hubami a ponoril misky do dezinfekčného prostriedku. Ale pri jednej príležitosti mal ukázať návštevníkovi, čo skúma a preto vybral nejaké neponorené misky, ktoré by inak zahodil, a vtedy si všimol zónu okolo napadajúcej huby, kde sa zdalo, že baktérie nemôžu rásť. Fleming izoloval extrakt z plesne, korektne ju identifikoval ako z rodiny Penicillium a preto nazval činidlo penicilín.
Skúmal pozitívne antibakteriálne efekty plesní na mnoho organizmov a všimol si, že postihujú baktérie ako stafylokoky a naozaj všetky gram-pozitívne patogény (šarlach, pneumónia (zápaľ pľúc), gonorea (kvapavka), meningitída, diftéria (záškrt)), ale nanešťastie nie týfus alebo paratýfus, ktorých liek vtedy hľadal.
Fleming publikoval svoj objav v roku 1929 v periodiku "British Journal of Experimental Pathology", ale jeho článku bola venovaná malá pozornosť. Fleming pokračoval vo svojich výskumoch, ale zistil, že kultivovanie plesne Penicillium je dosť náročné a že po tvorbe plesne je ešte ťažšie izolovať antibiotické činidlo. Flemingov dojem bol, že pre problém produkovať činidlo v množstve a pretože akcia činidla sa ukazovala byť dosť pomalá, penicilín nebude významný pri liečbe infekcie. Fleming tiež začal byť presvedčený, že penicilín nevydrží dosť dlho v ľudskom tele (in vivo) na efektívnu likvidáciu baktérií. Mnoho klinických testov bolo nepresvedčivých, pravdepodobne preto, že činidlo bolo použité ako povrchové antiseptikum (dezinfekčná látka). V 30. rokoch 20. storočia Flemingove pokusy príležitostne ukázali viac nádejí a on pokračoval až do roku 1940 v snahe nájsť zručného chemika, ktorý by ďalej rafinoval (izoloval) použiteľný penicilín.
Externé linky (anglicky)
- Alexander Fleming - biografia
- Sir Alexander Fleming - významní Škóti
- Princeton - História antibiotík
- Biografické zdroje venované Alexandrovi Flemingovi
Zdroj
Kategória: Osobnosti medicíny
Alexander Fleming Florence Nightingale Friedrich Trendelenburg Hipokrates Louis Pasteur
