Psychológia

Z Encyklopédia zdravotnej sestry
Revízia z 09:51, 16. august 2008; Webmaster (Diskusia | príspevky)
(rozdiel) ← Staršia verzia | Aktuálna úprava (rozdiel) | Novšia verzia → (rozdiel)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Rudolf Goclenius - autor termínu "psychológia".

Obsah

Psychológia (z gréckeho psukhe - "duch, duša" a logos - "poznanie, veda") je akademická i aplikovaná vedná disciplína realizujúca vedecké štúdium mentálnych procesov a správania. Psychológovia študujú fenomény (javy) ako percepcia (vnímanie), kognícia (poznávanie), emócia, personalita, správanie a interpersonálne vzťahy. Psychológia tiež referuje na aplikáciu týchto poznatkov do rôznych sfér ľudskej aktivity, vrátane vecí súvisiacich s každodenným životom, napríklad rodina, edukácia (vzdelávanie) a práca - a liečba problémov mentálneho zdravia.

Psychológia je jedna z vied o správaní (behaviorálnych) - široké pole obsahujúce sociálne a prírodné vedy. Psychológia sa snaží pochopiť, akú rolu hraje ľudské správanie v sociálnej dynamike použitím psychofyziologických a neuropsychologických procesov pre svoje koncepcie mentálneho fungovania. Psychológia obsahuje mnoho pododborov štúdia a aplikácií zameraných na oblasti, napríklad vývojová psychológia, psychológia zdravia, industriálna a organizačná psychológia, právna psychológia atď.

Princípy

Myslenie a mozog

Psychológia popisuje a skúša vysvetliť vedomie, správanie a sociálnu interakciu. Empirická psychológia sa primárne venuje popisu ľudskej skúsenosti a správania ako sa aktuálne vyskytuje. Od 1980-tych rokov psychológia začala vyšetrovať vzťah medzi vedomím a mozgom alebo nervovým systémom. Stále nie je jasné ako tieto interagujú: či vedomie determinuje stavy mozgu alebo mozgové stavy determinujú vedomie - alebo oba idú rôznymi cestami? Alebo je vedomie nejaký druh komplikovanej 'ilúzie', ktorá nenesie žiadny priamy vzťah k neurálnym procesom? Pravdepodobne na pochopenie tohoto je nutné definovať "vedomie" a "stav mozgu". Pochopenie mozgovej funkcie je narastajúco zahrňované do psychologickej teórie a praxe, hlavne v oblastiach ako umelá inteligencia, neuropsychológia a kognitívna neuroveda.

Školy myslenia

Rôzne školy myslenia argumentovali pre určitý model na použitie ako vedúca teória, podľa ktorej všetko alebo väčšina ľudského správania môže byť vysvetlená. Popularita tejto idey postupne ubúdala. Niektorí psychológovia sa môžu považovať za prívržencov určitej školy myslenia a odmietnuť iné, i keď väčšina považuje každú za prístup k porozumeniu mysle a nie nutne za vzájomne exkluzívne (vylučujúce sa) teórie.

Pododbory

Psychológia zaberá veľkú sféru a obsahuje mnoho rôznych prístupov k štúdiu mentálnych procesov a správania. Nasledujú hlavné oblasti výskumu obsahujúceho psychológiu rozdelené do odborov výskumnej psychológie a odborov aplikovanej psychológie. Komplexný zoznam pododborov a oblastí v psychológii je na stránke Zoznam psychologických tém a Zoznam psychologických disciplín.

Oblasti výskumu

Výskumná psychológia realizuje štúdium správania pre použitie v akademických podmienkach a obsahuje mnoho oblastí. Obsahuje oblasti ako abnormálna psychológia, biologická psychológia, kognitívna psychológia, komparatívna psychológia, vývojová psychológia, psychológia personality, sociálna psychológia a iné. Výskumná psychológia sa odlišuje od odboru aplikovaná psychológia.

Pozrite aj

Ďalšie publikácie

  • Aristotle, Joe Sachs (translator). (350 BCE / 2001) On Memory and Recollection (De Memoria et Reminiscentia). Santa Fe, NM : Green Lion Press. ISBN 1-888009-17-9
  • Urie Bronfenbrenner (1979). The Ecology of Human Development. Cambridge, MA: Harvard University Press. ISBN 0-674-22456-6
  • Chomsky, Noam. (1959). A Review of B. F. Skinner's Verbal Behavior. Language, 35, 26-58.
  • Krstic, K. (1964). Marko Marulic -- The Author of the Term "Psychology." Acta Instituti Psychologici Universitatis Zagrabiensis, no. 36, pp. 7-13. Reprinted at http://psychclassics.yorku.ca/Krstic/marulic.htm
  • Spector, Paul E. "Industrial Organization Psychology." 4th Ed. Australia: John Wiley & Sons, Inc., 2006.

Externé linky (anglicky)

Zdroj

Wikipedia

Kategória: Psychológia

Afekcia    Akceptácia    Ambivalencia    Apatia    Emócia    Empatia    Eufória    Hanba    Hnev    Hystéria    Láska    Ľútosť    Odpustenie    Osamelosť    Pocit viny    Prázdnota    Prekvapenie    Psychológia    Rozhorčenie    Rozladenie    Rozpaky    Súcit    Úzkosť    Výčitka svedomia   

Osobné nástroje