<?xml version="1.0"?>
<?xml-stylesheet type="text/css" href="http://sestra.sk/skins/common/feed.css?303"?>
<feed xmlns="http://www.w3.org/2005/Atom" xml:lang="sk">
		<id>http://sestra.sk/index.php?action=history&amp;feed=atom&amp;title=Ikterus</id>
		<title>Ikterus - História úprav</title>
		<link rel="self" type="application/atom+xml" href="http://sestra.sk/index.php?action=history&amp;feed=atom&amp;title=Ikterus"/>
		<link rel="alternate" type="text/html" href="http://sestra.sk/index.php?title=Ikterus&amp;action=history"/>
		<updated>2026-04-18T10:18:24Z</updated>
		<subtitle>História úprav pre túto stránku na wiki</subtitle>
		<generator>MediaWiki 1.18.0</generator>

	<entry>
		<id>http://sestra.sk/index.php?title=Ikterus&amp;diff=7813&amp;oldid=prev</id>
		<title>Webmaster na 10:40, 12. január 2017</title>
		<link rel="alternate" type="text/html" href="http://sestra.sk/index.php?title=Ikterus&amp;diff=7813&amp;oldid=prev"/>
				<updated>2017-01-12T10:40:16Z</updated>
		
		<summary type="html">&lt;p&gt;&lt;/p&gt;
&lt;table class='diff diff-contentalign-left'&gt;
			&lt;col class='diff-marker' /&gt;
			&lt;col class='diff-content' /&gt;
			&lt;col class='diff-marker' /&gt;
			&lt;col class='diff-content' /&gt;
		&lt;tr valign='top'&gt;
		&lt;td colspan='2' style=&quot;background-color: white; color:black;&quot;&gt;← Staršia verzia&lt;/td&gt;
		&lt;td colspan='2' style=&quot;background-color: white; color:black;&quot;&gt;Verzia zo dňa a času 10:40, 12. január 2017&lt;/td&gt;
		&lt;/tr&gt;&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot; class=&quot;diff-lineno&quot;&gt;Riadok 1:&lt;/td&gt;
&lt;td colspan=&quot;2&quot; class=&quot;diff-lineno&quot;&gt;Riadok 1:&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #ffa; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;[[&lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;image&lt;/del&gt;:&lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;Ikterus&lt;/del&gt;.jpg|right|300px|thumb|&lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;Zožltnutie kože a očného bielka pri hepatitíde typu A&lt;/del&gt;. &lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;Zdroj: [http://en.wikipedia.org/wiki/Image:PHIL_2860_lores.jpg Wikipedia]&lt;/del&gt;]]&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;[[&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;File&lt;/ins&gt;:&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;Jaundice&lt;/ins&gt;.jpg|right|300px|thumb|&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;4-ročný chlapec so žltkavými bielkami, čo sa neskôr potvrdilo ako prejav hemolytickej anémie pre nedostatok G6PD spôsobený konzumáciou bôbových fazulí&lt;/ins&gt;.]]&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #ffa; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;'''Ikterus''' je žlté zafarbenie kože, slizníc, sklér a [[orgán]]ov spôsobené uložením bilirubínu v tkanivách. Spája sa s hyperbilirubinémiou a vzniká pri poruchách pomeru medzi vznikom a vylučovaním [[bilirubín]]u, teda ak:&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;'''Ikterus&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;''' alebo '''žltačka&lt;/ins&gt;''' je žlté zafarbenie kože, slizníc, sklér a [[orgán]]ov spôsobené uložením bilirubínu v &lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;[[tkanivo|&lt;/ins&gt;tkanivách&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;]]&lt;/ins&gt;. Spája sa s hyperbilirubinémiou a vzniká pri poruchách pomeru medzi vznikom a vylučovaním [[bilirubín]]u, teda ak:&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #eee; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;* sa zvýši hladina bilirubínu pri jeho nadprodukcii&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #eee; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;* sa zvýši hladina bilirubínu pri jeho nadprodukcii&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #eee; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;* sa bilirubín nevychytáva z krvi [[pečeň]]ovou bunkou&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #eee; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;* sa bilirubín nevychytáva z krvi [[pečeň]]ovou bunkou&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;/table&gt;</summary>
		<author><name>Webmaster</name></author>	</entry>

	<entry>
		<id>http://sestra.sk/index.php?title=Ikterus&amp;diff=6334&amp;oldid=prev</id>
		<title>Webmaster na 17:45, 16. december 2010</title>
		<link rel="alternate" type="text/html" href="http://sestra.sk/index.php?title=Ikterus&amp;diff=6334&amp;oldid=prev"/>
				<updated>2010-12-16T17:45:48Z</updated>
		
		<summary type="html">&lt;p&gt;&lt;/p&gt;
&lt;table class='diff diff-contentalign-left'&gt;
			&lt;col class='diff-marker' /&gt;
			&lt;col class='diff-content' /&gt;
			&lt;col class='diff-marker' /&gt;
			&lt;col class='diff-content' /&gt;
		&lt;tr valign='top'&gt;
		&lt;td colspan='2' style=&quot;background-color: white; color:black;&quot;&gt;← Staršia verzia&lt;/td&gt;
		&lt;td colspan='2' style=&quot;background-color: white; color:black;&quot;&gt;Verzia zo dňa a času 17:45, 16. december 2010&lt;/td&gt;
		&lt;/tr&gt;&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot; class=&quot;diff-lineno&quot;&gt;Riadok 1:&lt;/td&gt;
&lt;td colspan=&quot;2&quot; class=&quot;diff-lineno&quot;&gt;Riadok 1:&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #ffa; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;&amp;lt;html&amp;gt;&lt;/del&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;[[image:Ikterus.jpg|right|300px|thumb|Zožltnutie kože a očného bielka pri hepatitíde typu A. Zdroj: [http://en.wikipedia.org/wiki/Image:PHIL_2860_lores.jpg Wikipedia]]]&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #ffa; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;&amp;lt;head&amp;gt;&lt;/del&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;'''Ikterus''' je žlté zafarbenie kože, slizníc, sklér a [[orgán]]ov spôsobené uložením bilirubínu v tkanivách. Spája sa s hyperbilirubinémiou a vzniká pri poruchách pomeru medzi vznikom a vylučovaním [[bilirubín]]u, teda ak:&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #ffa; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;&amp;lt;meta http&lt;/del&gt;-&lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;equiv&lt;/del&gt;='&lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;refresh&lt;/del&gt;' &lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;content&lt;/del&gt;='&lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;0;url&lt;/del&gt;=http://&lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;sestra&lt;/del&gt;.&lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;sk&lt;/del&gt;/&lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;medik&lt;/del&gt;/&lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;index&lt;/del&gt;.&lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;php&lt;/del&gt;/&lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;Ikterus' &lt;/del&gt;/&lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;&amp;gt;&lt;/del&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;* sa zvýši hladina bilirubínu pri jeho nadprodukcii&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #ffa; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;&amp;lt;/head&amp;gt;&lt;/del&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;* sa bilirubín nevychytáva z krvi [[pečeň]]ovou bunkou&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #ffa; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;&amp;lt;/html&amp;gt;&lt;/del&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;* sa bilirubín nemôže konjugovať v hepatálnej bunke&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;* sa konjugovaný bilirubín nevylučuje z pečeňovej bunky do žlčových kapilár&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;* sa bilirubín regurgituje do krvi resp. lymfatického systému z pečeňovej bunky či [[žlč]]ovej kapiláry po ich ruptúre. &lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&amp;#160;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;== Metabolizmus bilirubínu ==&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&amp;#160;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;=== Tvorba bilirubínu ===&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;Bilirubín vzniká predovšetkým z odbúravaného [[hemoglobín]]u pri fyziologickej erytrocytolýze v slezine. V krvi je hemoglobín viazaný na haptoglobín a v retikuloendoteliálnom systéme sa premení cez choleglobín a biliverdín na bilirubín. Z 1 g hemoglobínu vzniká 35 mg bilirubínu. Za fyziologických okolností sa denne rozpadá asi 6,3 g hemoglobínu, čo znamená tvorbu 220 mg bilirubínu za deň. Bilirubín vzniknutý pri odbúravaní hemoglobínu tvorí asi 85% celkovej tvorby bilirubínu. Ďalších 15% bilirubínu vzniká z cytochrómu, hemoproteínu a z prekurzoru hému v pečeni a kostnej dreni (inefektívna erytropoéza) &lt;/ins&gt;- &lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;to je tzv. shuntový bilirubín, pretože pri jeho tvorbe sa obchádza hemoglobín.&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&amp;#160;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;=&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;== Transport a konjugácia bilirubínu ===&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;V krvi je hemoglobín transportovaný viazaný na [[albumín]] (pri vyšších hladinách i na alfa- a beta-globulín) do pečene. V pečeňových bunkách bilirubín sa konjuguje s kyselinou glukurónovou (v aktívnej forme kyselina uridyl-difosfoglukurónová) pôsobením glukuronyltransferázy. Podľa reakcie s Van den Berghovým diazočinidlom rozoznávame bilirubín nepriamy (viazaný na albumín) a priamy (konjugovaný). Ďalej sa konjugovaný bilirubín vylučuje cez žlčové kapiláry do tenkého čreva.&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&amp;#160;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;=== Vylučovanie bilirubínu a enterohepatálny obeh urobilinogénu ===&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;V čreve sa konjugovaný bilirubín redukuje pôsobením bakteriálnej flóry na urobilinogén. Väčšina z neho sa oxiduje na vzduchu na urobilín a so stolicou sa vylučuje z organizmu (urobilín zabezpečuje normálnu farbu stolice). Menšia časť sa vstrebáva späť do portálneho obehu a do pečene, kde sa časť opäť vylúči do žlče, čím vzniká enterohepatálny obeh urobilinogénu.&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&amp;#160;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;== Príčiny a typy ikteru ==&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;===Prehepatálny ikterus===&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;''&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;'Hemolytický ikterus:''' je spôsobený uvoľnením vyššieho množstva hemoglobínu pri zvýšenom rozpade [[erytrocyt]]ov. Pri hemolýze sa môže odbúravať až 45g hemoglobínu. Zdravá pečeň je schopná spracovať zvýšený prívod bilirubínu, takže hyperbilirubinémia je podmienená zvýšením nekonjugovanej frakcie. Príznaky: zvýšená hladina urobilinogénu v moči i v stolici, zvýšená retikulocytóza, zvýšená erytropoéza, príp. anémia ak rozpad hemoglobínu je viac než 6-násobne zvýšený. Ak sa prekročí hladina bilirubínu v sére 85,5um/l, predpokladá sa aj postihnutie pečeňových buniek.&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&amp;#160;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;'''Shuntová hyperbilirubinémia:''' zvýšená koncentrácia bilirubínu spočíva v rozpade nezrelých erytrocytov v kostnej dreni (inefektívna erytropoéza). Vzniká pri pernicióznej anémii, talasémii, erytropoetickej porfýrii. V sére je zvýšená hladina nekonjugovaného bilirubínu.&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&amp;#160;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;'''Ikterus pri resorpcii rozsiahlych hematómov:''' vzniká v dôsledku závažnejších poranenín alebo pri rozsiahlych infarktoch.&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&amp;#160;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;=&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;==Intrahepatálny ikterus===&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&amp;#160;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;==== Porucha vychytávania bilirubínu z krvi do pečeňových buniek ====&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;'&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;''Gilbertov [[syndróm]] (icterus iuvenilis intermittens):''' pôvod nie je celkom jasný, predpokladá sa defekt [[proteín]]ového nosiča, ktorý sa podieľa na prenose bilirubínu v pečeňových bunkách, nedostatok glycidov. Zvyšuje sa v krvi iba hladina nekonjugovaného bilirubínu, hlavne pri hladovaní, a vtedy skorej než u zdravých osôb. Po energeticky bohatej potravy sa hladina upraví. Nález v moči je negatívny.&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&amp;#160;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;=&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;=== Porucha konjugácie bilirubínu v pečeňových bunkách ====&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;Porucha konjugácie bilirubínu s kyselinou glukurónovou je charakteristická pre novorodenecký ikterus a Crigler-Najjarov syndróm.&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&amp;#160;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;'''Lucey-Driscollov syndróm:''' vyskytuje sa v prvých 48 hodinách života. Je spôsobený nadbytkom faktoru (pravdepodobne ide o steroid) v sére matky, ktorý tlmí konjugáciu bilirubínu u novorodenca. &lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&amp;#160;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;'''Prolongovaný ikterus novorodencov:''' sa vyskytuje u kojených novorodencov. V materskom mlieku je prítomný steroid (pregnan-3-alfa,20-beta-diol), ktorý tlmí konjugáciu bilirubínu.&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&amp;#160;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;'''Crigler-Najjarov syndróm:''' geneticky podmienené ochorenie, podstatu tvorí chýbanie enzýmu uridylglukuronyltransferázy v pečeni, má 2 typy:&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;''Typ I.:'' autozomálne recesívne ochorenie. V krvi stúpa hladina nekonjugovaného bilirubínu, čo sa prejavuje výraznou žltačkou do 3 dní po narodení a je trvalo prítomná až do smrti. Vedie k ťažkým funkčným poruchám CNS a spravidla končí smrťou v kojeneckom veku. Pokles hladiny bilirubínu sa môže dosiahnuť fototerapiou (ožiarenie svetlom vlnovej dĺžky 425-475 nm), kedy bilirubín sa štiepi na polárnu, vo vode rozpustnú látku (pravdepodobne dipyrrylmetány) a vylučuje sa močom.&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;''Typ II.:'' autozomálne dominantné ochorenie, pri ktorej často chýba bilirubín-glukuronyltransferáza. Hyperbilirubinémia je podmienená nekonjugovaným bilirubínom. Aktivita glukuronyltransferázy sa stimuluje fenobarbitálom, čo spôsobuje pokles bilirubinémie. Ochorenie sa vyskytuje u dospelých, neurologické poruchy chýbajú.&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&amp;#160;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;==== Porucha sekrécie konjugovaného bilirubínu====&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;Porucha sa týka iba vylučovaniu konjugovaného bilirubínu, vylučovanie iných zložiek žlče je v norme. Vyskytuje sa u familiárnej chronickej nehemolytickej hyperbilirubinémie s konjugovaným bilirubínom v sére, ktorý často regurgituje do krvi a vylúči sa obličkami do moču. Sem patrí:&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&amp;#160;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;'''Dubinov-Johnsonov syndróm:''' geneticky podmienený, izolovaný defekt vylučovania bilirubínu z pečeňových buniek do žlčových kapilár i vylučovanie bromsulfaleínu. Je charakterizovanú chronickým ikterom. Okrem toho fyzikálny nález je negatívny. V hepatocytoch sa nachádza tmavohnedý pigment.&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&amp;#160;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;'''Rotorov syndróm:''' líši sa iba stupňom postihnutia, vylučovanie bromftaleínu je v norme.&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&amp;#160;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;'''Hepatocelulárny (parenchymatózny) ikterus:''' spôsobuje ho primárna porucha sekrécie konjugovaného bilirubínu z pečeňovej bunky do žlčových ciest pri rôznych ochoreniach ([[hepatitída]], cirhóza pečene). Predpokladá sa aj poškodenie&amp;#160; endotelu žlčových kapilár v blízkosti chorej pečeňovej bunky. Konjugovaný bilirubín prestupuje do krvného obehu zatiaľ neznámou cestou. Ak ochorenie dlhšie trvá, zvýši sa hladina aj nekonjugovaného bilirubínu v krvi v dôsledku poruchy vychytávania bilirubínu pečeňovou bunkou alebo poruchy konjugácie bilirubínu. Tieto pečeňové ochorenia sa často spájajú aj s hemolýzou, čo vedie aj k zvýšenej tvorbe bilirubínu.&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&amp;#160;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;==== Obštrukčný (cholestatický) ikterus ====&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;Obštrukčný ikterus sa spája s cholestázou, vzniká pri poruchách vylučovania žlče a má za následok retenciu bilirubínu i žlčových kyselín a ďalších zložiek žlče. Porucha sa teda netýka len vylučovaniu bilirubínu, ale aj vylučovaniu žlče. Príčinou obštrukcie sú najčastejšie žlčové kamene či [[rakovina|nádor]]. Stáza žlče sťažuje jeho vylučovanie, takže v krvi stúpa hladina konjugovaného bilirubínu. Pri úplnom uzávere žlčových ciest sa v čreve netvorí urobilinogén i urobilín, stolica je bledšia.&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;Každá ťažká a dlhotrvajúca obštrukcia žlče vedie k poškodeniu pečene s obmedzením vychytávania bilirubínu a možnej poruche konjugácie bilirubínu, čo sa prejaví vzostupom nekonjugovaného bilirubínu. Tiež klesá koncentrácia protrombínu v sére, čo je spôsobené nedostatkom vitamínu K. Jeho podanie vedie k normalizovaniu protrombínového komplexu do 24 hodín.&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;Cholestáza sa prejavuje žltačkou. Zvýšená koncentrácia žlčových kyselín (hlavne chenodeoxycholovej) v koži vyvoláva generalizovaný [[pruritus]]. &lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;Každá cholestáza vedie k poškodeniu žlč secernujúceho aparátu hepatocytov. Hypertrofuje sa endoplazmatické retikulum, ale klesá jeho enzymatická aktivita. Tým je tlmená hydroxylácia žlčových kyselín v endoplazmatickom retikule. Tiež sa znižuje väzba žlčových kyselín na taurín a glycín. Zvyšuje sa vznik dihydroxy- a monohydoxyderivátov, ako aj vylučovanie žlčových solí vo forme micél. Tieto nedostatočne hydroxylované soli žlčových kyselín sa častejšie vyzrážajú v kryštalickej forme. Časť žlče zostane v žlčových cestách, časť prestupuje do pečene a konečne regurgituje späť do krvi.&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&amp;#160;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;'''Intrahepatálna cholestáza''' je podmienená prekážkou v malých intrahepatálnych cestách alebo primárnou poruchou aparátu pečeňovej bunky vylučujúci žlč. Vtedy sa pečeň nezväčšuje. Tento jav sa pozoruje napr. pri alkoholickej steatóze pečene, v tehotenstve a pri bakteriálnych infekciách.&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&amp;#160;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;===Posthepatálny ikterus===&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;'''Extrahepatálna cholestáza:''' prekážka v odtoku žlče je v ductus choledochus alebo ductus hepaticus communis. Ak sa prekročí sekrečný tlak pečeňovej bunky (3,33 kPa), zlyháva sekrécia žlče. Stázou žlče sa silne rozširujú žlčové cesty, čo spôsobuje zväčšenie pečene. Rozšírené žlčové cesty môžu aj prasknúť v mieste kde sú spojené kanalikuly a duktuly, čo vedie prestupu žlče do lymfy. &lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&amp;#160;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;== Súvisiace články ==&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;Zdroje:&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;*Vašků, J. a kol.: Patologická fyziológia. Martin: Osveta, 1984. 641s.&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;*Hulín, I. a kol.: Patofyziológia. Bratislava: SAP, 2002. 1397s. ISBN 80-89104-05-3&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&amp;#160;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;==Externé linky (anglicky)==&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;* &lt;/ins&gt;http://&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;en&lt;/ins&gt;.&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;wikipedia.org&lt;/ins&gt;/&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;wiki&lt;/ins&gt;/&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;Icterus_%28medicine%29&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;* http://en&lt;/ins&gt;.&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;wikipedia.org&lt;/ins&gt;/&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;wiki&lt;/ins&gt;/&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;Jaundice&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;{{Choroby}}&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;[[category:Choroby]]&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;[[category:digestívny systém]]&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;[[category:gastroenterológia]]&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;[[category:hepatológia]]&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;/table&gt;</summary>
		<author><name>Webmaster</name></author>	</entry>

	<entry>
		<id>http://sestra.sk/index.php?title=Ikterus&amp;diff=2713&amp;oldid=prev</id>
		<title>Webmaster: Nahrádzam stránku textom '&lt;html&gt;
&lt;head&gt;
&lt;meta http-equiv='refresh' content='0;url=http://sestra.sk/medik/index.php/Ikterus' /&gt;
&lt;/head&gt;
&lt;/html&gt;'</title>
		<link rel="alternate" type="text/html" href="http://sestra.sk/index.php?title=Ikterus&amp;diff=2713&amp;oldid=prev"/>
				<updated>2008-03-02T12:00:53Z</updated>
		
		<summary type="html">&lt;p&gt;Nahrádzam stránku textom &amp;#039;&amp;lt;html&amp;gt; &amp;lt;head&amp;gt; &amp;lt;meta http-equiv=&amp;#039;refresh&amp;#039; content=&amp;#039;0;url=http://sestra.sk/medik/index.php/Ikterus&amp;#039; /&amp;gt; &amp;lt;/head&amp;gt; &amp;lt;/html&amp;gt;&amp;#039;&lt;/p&gt;
&lt;table class='diff diff-contentalign-left'&gt;
			&lt;col class='diff-marker' /&gt;
			&lt;col class='diff-content' /&gt;
			&lt;col class='diff-marker' /&gt;
			&lt;col class='diff-content' /&gt;
		&lt;tr valign='top'&gt;
		&lt;td colspan='2' style=&quot;background-color: white; color:black;&quot;&gt;← Staršia verzia&lt;/td&gt;
		&lt;td colspan='2' style=&quot;background-color: white; color:black;&quot;&gt;Verzia zo dňa a času 12:00, 2. marec 2008&lt;/td&gt;
		&lt;/tr&gt;&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot; class=&quot;diff-lineno&quot;&gt;Riadok 1:&lt;/td&gt;
&lt;td colspan=&quot;2&quot; class=&quot;diff-lineno&quot;&gt;Riadok 1:&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #ffa; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;[[image:Ikterus.jpg|right|300px|thumb|Zožltnutie kože a očného bielka pri hepatitíde typu A. Zdroj: [http://en.wikipedia.org/wiki/Image:PHIL_2860_lores.jpg Wikipedia]]]&lt;/del&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;&amp;lt;html&amp;gt;&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #ffa; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;'''Ikterus''' je žlté zafarbenie kože, slizníc, sklér a [[orgán]]ov spôsobené uložením bilirubínu v tkanivách. Spája sa s hyperbilirubinémiou a vzniká pri poruchách pomeru medzi vznikom a vylučovaním [[bilirubín]]u, teda ak:&lt;/del&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;&amp;lt;head&amp;gt;&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #ffa; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;* sa zvýši hladina bilirubínu pri jeho nadprodukcii&lt;/del&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;&amp;lt;meta http&lt;/ins&gt;-&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;equiv&lt;/ins&gt;='&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;refresh&lt;/ins&gt;' &lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;content&lt;/ins&gt;='&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;0;url&lt;/ins&gt;=http://&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;sestra&lt;/ins&gt;.&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;sk&lt;/ins&gt;/&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;medik&lt;/ins&gt;/&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;index&lt;/ins&gt;.&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;php&lt;/ins&gt;/&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;Ikterus' &lt;/ins&gt;/&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;&amp;gt;&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #ffa; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;* sa bilirubín nevychytáva z krvi [[pečeň]]ovou bunkou&lt;/del&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;&amp;lt;/head&amp;gt;&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #ffa; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;* sa bilirubín nemôže konjugovať v hepatálnej bunke&lt;/del&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;&amp;lt;/html&amp;gt;&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #ffa; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;* sa konjugovaný bilirubín nevylučuje z pečeňovej bunky do žlčových kapilár&lt;/del&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #ffa; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;* sa bilirubín regurgituje do krvi resp. lymfatického systému z pečeňovej bunky či [[žlč]]ovej kapiláry po ich ruptúre. &lt;/del&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #ffa; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&amp;#160;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #ffa; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;== Metabolizmus bilirubínu ==&lt;/del&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #ffa; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&amp;#160;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #ffa; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;=== Tvorba bilirubínu ===&lt;/del&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #ffa; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;Bilirubín vzniká predovšetkým z odbúravaného [[hemoglobín]]u pri fyziologickej erytrocytolýze v slezine. V krvi je hemoglobín viazaný na haptoglobín a v retikuloendoteliálnom systéme sa premení cez choleglobín a biliverdín na bilirubín. Z 1 g hemoglobínu vzniká 35 mg bilirubínu. Za fyziologických okolností sa denne rozpadá asi 6,3 g hemoglobínu, čo znamená tvorbu 220 mg bilirubínu za deň. Bilirubín vzniknutý pri odbúravaní hemoglobínu tvorí asi 85% celkovej tvorby bilirubínu. Ďalších 15% bilirubínu vzniká z cytochrómu, hemoproteínu a z prekurzoru hému v pečeni a kostnej dreni (inefektívna erytropoéza) &lt;/del&gt;- &lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;to je tzv. shuntový bilirubín, pretože pri jeho tvorbe sa obchádza hemoglobín.&lt;/del&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #ffa; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&amp;#160;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #ffa; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;=&lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;== Transport a konjugácia bilirubínu ===&lt;/del&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #ffa; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;V krvi je hemoglobín transportovaný viazaný na [[albumín]] (pri vyšších hladinách i na alfa- a beta-globulín) do pečene. V pečeňových bunkách bilirubín sa konjuguje s kyselinou glukurónovou (v aktívnej forme kyselina uridyl-difosfoglukurónová) pôsobením glukuronyltransferázy. Podľa reakcie s Van den Berghovým diazočinidlom rozoznávame bilirubín nepriamy (viazaný na albumín) a priamy (konjugovaný). Ďalej sa konjugovaný bilirubín vylučuje cez žlčové kapiláry do tenkého čreva.&lt;/del&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #ffa; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&amp;#160;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #ffa; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;=== Vylučovanie bilirubínu a enterohepatálny obeh urobilinogénu ===&lt;/del&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #ffa; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;V čreve sa konjugovaný bilirubín redukuje pôsobením bakteriálnej flóry na urobilinogén. Väčšina z neho sa oxiduje na vzduchu na urobilín a so stolicou sa vylučuje z organizmu (urobilín zabezpečuje normálnu farbu stolice). Menšia časť sa vstrebáva späť do portálneho obehu a do pečene, kde sa časť opäť vylúči do žlče, čím vzniká enterohepatálny obeh urobilinogénu.&lt;/del&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #ffa; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&amp;#160;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #ffa; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;== Príčiny a typy ikteru ==&lt;/del&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #ffa; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;===Prehepatálny ikterus===&lt;/del&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #ffa; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;''&lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;'Hemolytický ikterus:''' je spôsobený uvoľnením vyššieho množstva hemoglobínu pri zvýšenom rozpade [[erytrocyt]]ov. Pri hemolýze sa môže odbúravať až 45g hemoglobínu. Zdravá pečeň je schopná spracovať zvýšený prívod bilirubínu, takže hyperbilirubinémia je podmienená zvýšením nekonjugovanej frakcie. Príznaky: zvýšená hladina urobilinogénu v moči i v stolici, zvýšená retikulocytóza, zvýšená erytropoéza, príp. anémia ak rozpad hemoglobínu je viac než 6-násobne zvýšený. Ak sa prekročí hladina bilirubínu v sére 85,5um/l, predpokladá sa aj postihnutie pečeňových buniek.&lt;/del&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #ffa; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&amp;#160;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #ffa; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;'''Shuntová hyperbilirubinémia:''' zvýšená koncentrácia bilirubínu spočíva v rozpade nezrelých erytrocytov v kostnej dreni (inefektívna erytropoéza). Vzniká pri pernicióznej anémii, talasémii, erytropoetickej porfýrii. V sére je zvýšená hladina nekonjugovaného bilirubínu.&lt;/del&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #ffa; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&amp;#160;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #ffa; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;'''Ikterus pri resorpcii rozsiahlych hematómov:''' vzniká v dôsledku závažnejších poranenín alebo pri rozsiahlych infarktoch.&lt;/del&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #ffa; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&amp;#160;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #ffa; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;=&lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;==Intrahepatálny ikterus===&lt;/del&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #ffa; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&amp;#160;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #ffa; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;==== Porucha vychytávania bilirubínu z krvi do pečeňových buniek ====&lt;/del&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #ffa; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;'&lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;''Gilbertov [[syndróm]] (icterus iuvenilis intermittens):''' pôvod nie je celkom jasný, predpokladá sa defekt [[proteín]]ového nosiča, ktorý sa podieľa na prenose bilirubínu v pečeňových bunkách, nedostatok glycidov. Zvyšuje sa v krvi iba hladina nekonjugovaného bilirubínu, hlavne pri hladovaní, a vtedy skorej než u zdravých osôb. Po energeticky bohatej potravy sa hladina upraví. Nález v moči je negatívny.&lt;/del&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #ffa; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&amp;#160;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #ffa; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;=&lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;=== Porucha konjugácie bilirubínu v pečeňových bunkách ====&lt;/del&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #ffa; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;Porucha konjugácie bilirubínu s kyselinou glukurónovou je charakteristická pre novorodenecký ikterus a Crigler-Najjarov syndróm.&lt;/del&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #ffa; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&amp;#160;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #ffa; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;'''Lucey-Driscollov syndróm:''' vyskytuje sa v prvých 48 hodinách života. Je spôsobený nadbytkom faktoru (pravdepodobne ide o steroid) v sére matky, ktorý tlmí konjugáciu bilirubínu u novorodenca. &lt;/del&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #ffa; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&amp;#160;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #ffa; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;'''Prolongovaný ikterus novorodencov:''' sa vyskytuje u kojených novorodencov. V materskom mlieku je prítomný steroid (pregnan-3-alfa,20-beta-diol), ktorý tlmí konjugáciu bilirubínu.&lt;/del&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #ffa; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&amp;#160;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #ffa; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;'''Crigler-Najjarov syndróm:''' geneticky podmienené ochorenie, podstatu tvorí chýbanie enzýmu uridylglukuronyltransferázy v pečeni, má 2 typy:&lt;/del&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #ffa; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;''Typ I.:'' autozomálne recesívne ochorenie. V krvi stúpa hladina nekonjugovaného bilirubínu, čo sa prejavuje výraznou žltačkou do 3 dní po narodení a je trvalo prítomná až do smrti. Vedie k ťažkým funkčným poruchám CNS a spravidla končí smrťou v kojeneckom veku. Pokles hladiny bilirubínu sa môže dosiahnuť fototerapiou (ožiarenie svetlom vlnovej dĺžky 425-475 nm), kedy bilirubín sa štiepi na polárnu, vo vode rozpustnú látku (pravdepodobne dipyrrylmetány) a vylučuje sa močom.&lt;/del&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #ffa; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;''Typ II.:'' autozomálne dominantné ochorenie, pri ktorej často chýba bilirubín-glukuronyltransferáza. Hyperbilirubinémia je podmienená nekonjugovaným bilirubínom. Aktivita glukuronyltransferázy sa stimuluje fenobarbitálom, čo spôsobuje pokles bilirubinémie. Ochorenie sa vyskytuje u dospelých, neurologické poruchy chýbajú.&lt;/del&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #ffa; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&amp;#160;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #ffa; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;==== Porucha sekrécie konjugovaného bilirubínu====&lt;/del&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #ffa; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;Porucha sa týka iba vylučovaniu konjugovaného bilirubínu, vylučovanie iných zložiek žlče je v norme. Vyskytuje sa u familiárnej chronickej nehemolytickej hyperbilirubinémie s konjugovaným bilirubínom v sére, ktorý často regurgituje do krvi a vylúči sa obličkami do moču. Sem patrí:&lt;/del&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #ffa; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&amp;#160;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #ffa; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;'''Dubinov-Johnsonov syndróm:''' geneticky podmienený, izolovaný defekt vylučovania bilirubínu z pečeňových buniek do žlčových kapilár i vylučovanie bromsulfaleínu. Je charakterizovanú chronickým ikterom. Okrem toho fyzikálny nález je negatívny. V hepatocytoch sa nachádza tmavohnedý pigment.&lt;/del&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #ffa; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&amp;#160;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #ffa; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;'''Rotorov syndróm:''' líši sa iba stupňom postihnutia, vylučovanie bromftaleínu je v norme.&lt;/del&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #ffa; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&amp;#160;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #ffa; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;'''Hepatocelulárny (parenchymatózny) ikterus:''' spôsobuje ho primárna porucha sekrécie konjugovaného bilirubínu z pečeňovej bunky do žlčových ciest pri rôznych ochoreniach ([[hepatitída]], cirhóza pečene). Predpokladá sa aj poškodenie&amp;#160; endotelu žlčových kapilár v blízkosti chorej pečeňovej bunky. Konjugovaný bilirubín prestupuje do krvného obehu zatiaľ neznámou cestou. Ak ochorenie dlhšie trvá, zvýši sa hladina aj nekonjugovaného bilirubínu v krvi v dôsledku poruchy vychytávania bilirubínu pečeňovou bunkou alebo poruchy konjugácie bilirubínu. Tieto pečeňové ochorenia sa často spájajú aj s hemolýzou, čo vedie aj k zvýšenej tvorbe bilirubínu.&lt;/del&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #ffa; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&amp;#160;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #ffa; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;==== Obštrukčný (cholestatický) ikterus ====&lt;/del&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #ffa; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;Obštrukčný ikterus sa spája s cholestázou, vzniká pri poruchách vylučovania žlče a má za následok retenciu bilirubínu i žlčových kyselín a ďalších zložiek žlče. Porucha sa teda netýka len vylučovaniu bilirubínu, ale aj vylučovaniu žlče. Príčinou obštrukcie sú najčastejšie žlčové kamene či [[rakovina|nádor]]. Stáza žlče sťažuje jeho vylučovanie, takže v krvi stúpa hladina konjugovaného bilirubínu. Pri úplnom uzávere žlčových ciest sa v čreve netvorí urobilinogén i urobilín, stolica je bledšia.&lt;/del&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #ffa; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;Každá ťažká a dlhotrvajúca obštrukcia žlče vedie k poškodeniu pečene s obmedzením vychytávania bilirubínu a možnej poruche konjugácie bilirubínu, čo sa prejaví vzostupom nekonjugovaného bilirubínu. Tiež klesá koncentrácia protrombínu v sére, čo je spôsobené nedostatkom vitamínu K. Jeho podanie vedie k normalizovaniu protrombínového komplexu do 24 hodín.&lt;/del&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #ffa; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;Cholestáza sa prejavuje žltačkou. Zvýšená koncentrácia žlčových kyselín (hlavne chenodeoxycholovej) v koži vyvoláva generalizovaný [[pruritus]]. &lt;/del&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #ffa; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;Každá cholestáza vedie k poškodeniu žlč secernujúceho aparátu hepatocytov. Hypertrofuje sa endoplazmatické retikulum, ale klesá jeho enzymatická aktivita. Tým je tlmená hydroxylácia žlčových kyselín v endoplazmatickom retikule. Tiež sa znižuje väzba žlčových kyselín na taurín a glycín. Zvyšuje sa vznik dihydroxy- a monohydoxyderivátov, ako aj vylučovanie žlčových solí vo forme micél. Tieto nedostatočne hydroxylované soli žlčových kyselín sa častejšie vyzrážajú v kryštalickej forme. Časť žlče zostane v žlčových cestách, časť prestupuje do pečene a konečne regurgituje späť do krvi.&lt;/del&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #ffa; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&amp;#160;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #ffa; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;'''Intrahepatálna cholestáza''' je podmienená prekážkou v malých intrahepatálnych cestách alebo primárnou poruchou aparátu pečeňovej bunky vylučujúci žlč. Vtedy sa pečeň nezväčšuje. Tento jav sa pozoruje napr. pri alkoholickej steatóze pečene, v tehotenstve a pri bakteriálnych infekciách.&lt;/del&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #ffa; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&amp;#160;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #ffa; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;===Posthepatálny ikterus===&lt;/del&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #ffa; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;'''Extrahepatálna cholestáza:''' prekážka v odtoku žlče je v ductus choledochus alebo ductus hepaticus communis. Ak sa prekročí sekrečný tlak pečeňovej bunky (3,33 kPa), zlyháva sekrécia žlče. Stázou žlče sa silne rozširujú žlčové cesty, čo spôsobuje zväčšenie pečene. Rozšírené žlčové cesty môžu aj prasknúť v mieste kde sú spojené kanalikuly a duktuly, čo vedie prestupu žlče do lymfy. &lt;/del&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #ffa; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&amp;#160;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #ffa; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;== Súvisiace články ==&lt;/del&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #ffa; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;Zdroje:&lt;/del&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #ffa; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;*Vašků, J. a kol.: Patologická fyziológia. Martin: Osveta, 1984. 641s.&lt;/del&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #ffa; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;*Hulín, I. a kol.: Patofyziológia. Bratislava: SAP, 2002. 1397s. ISBN 80-89104-05-3&lt;/del&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #ffa; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&amp;#160;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #ffa; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;==Externé linky (anglicky)==&lt;/del&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #ffa; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;* &lt;/del&gt;http://&lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;en&lt;/del&gt;.&lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;wikipedia.org&lt;/del&gt;/&lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;wiki&lt;/del&gt;/&lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;Icterus_%28medicine%29&lt;/del&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #ffa; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;* http://en&lt;/del&gt;.&lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;wikipedia.org&lt;/del&gt;/&lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;wiki&lt;/del&gt;/&lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;Jaundice&lt;/del&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #ffa; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;{{Choroby}}&lt;/del&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #ffa; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;[[category:Choroby]]&lt;/del&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #ffa; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;[[category:digestívny systém]]&lt;/del&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #ffa; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;[[category:gastroenterológia]]&lt;/del&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #ffa; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;[[category:hepatológia]]&lt;/del&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;/table&gt;</summary>
		<author><name>Webmaster</name></author>	</entry>

	<entry>
		<id>http://sestra.sk/index.php?title=Ikterus&amp;diff=1475&amp;oldid=prev</id>
		<title>Webmaster na 08:44, 21. október 2007</title>
		<link rel="alternate" type="text/html" href="http://sestra.sk/index.php?title=Ikterus&amp;diff=1475&amp;oldid=prev"/>
				<updated>2007-10-21T08:44:14Z</updated>
		
		<summary type="html">&lt;p&gt;&lt;/p&gt;
&lt;table class='diff diff-contentalign-left'&gt;
			&lt;col class='diff-marker' /&gt;
			&lt;col class='diff-content' /&gt;
			&lt;col class='diff-marker' /&gt;
			&lt;col class='diff-content' /&gt;
		&lt;tr valign='top'&gt;
		&lt;td colspan='2' style=&quot;background-color: white; color:black;&quot;&gt;← Staršia verzia&lt;/td&gt;
		&lt;td colspan='2' style=&quot;background-color: white; color:black;&quot;&gt;Verzia zo dňa a času 08:44, 21. október 2007&lt;/td&gt;
		&lt;/tr&gt;&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot; class=&quot;diff-lineno&quot;&gt;Riadok 67:&lt;/td&gt;
&lt;td colspan=&quot;2&quot; class=&quot;diff-lineno&quot;&gt;Riadok 67:&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #eee; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;*Hulín, I. a kol.: Patofyziológia. Bratislava: SAP, 2002. 1397s. ISBN 80-89104-05-3&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #eee; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;*Hulín, I. a kol.: Patofyziológia. Bratislava: SAP, 2002. 1397s. ISBN 80-89104-05-3&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #eee; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #eee; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #ffa; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;[[&lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;Kategória&lt;/del&gt;:Choroby]]&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;==Externé linky (anglicky)==&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;* http://en.wikipedia.org/wiki/Icterus_%28medicine%29&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;* http://en.wikipedia.org/wiki/Jaundice&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;{{Choroby}}&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;[[&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;category&lt;/ins&gt;:Choroby&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;]]&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;[[category:digestívny systém]]&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;[[category:gastroenterológia]]&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;[[category:hepatológia&lt;/ins&gt;]]&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;/table&gt;</summary>
		<author><name>Webmaster</name></author>	</entry>

	<entry>
		<id>http://sestra.sk/index.php?title=Ikterus&amp;diff=454&amp;oldid=prev</id>
		<title>Webmaster na 06:00, 8. júl 2007</title>
		<link rel="alternate" type="text/html" href="http://sestra.sk/index.php?title=Ikterus&amp;diff=454&amp;oldid=prev"/>
				<updated>2007-07-08T06:00:11Z</updated>
		
		<summary type="html">&lt;p&gt;&lt;/p&gt;
&lt;table class='diff diff-contentalign-left'&gt;
			&lt;col class='diff-marker' /&gt;
			&lt;col class='diff-content' /&gt;
			&lt;col class='diff-marker' /&gt;
			&lt;col class='diff-content' /&gt;
		&lt;tr valign='top'&gt;
		&lt;td colspan='2' style=&quot;background-color: white; color:black;&quot;&gt;← Staršia verzia&lt;/td&gt;
		&lt;td colspan='2' style=&quot;background-color: white; color:black;&quot;&gt;Verzia zo dňa a času 06:00, 8. júl 2007&lt;/td&gt;
		&lt;/tr&gt;&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot; class=&quot;diff-lineno&quot;&gt;Riadok 1:&lt;/td&gt;
&lt;td colspan=&quot;2&quot; class=&quot;diff-lineno&quot;&gt;Riadok 1:&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #ffa; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;'''Ikterus''' je žlté zafarbenie kože, slizníc, sklér a &lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;orgánov &lt;/del&gt;spôsobené uložením bilirubínu v tkanivách. Spája sa s hyperbilirubinémiou a vzniká pri poruchách pomeru medzi vznikom a vylučovaním &lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;bilirubínu&lt;/del&gt;, teda ak:&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;[[image:Ikterus.jpg|right|300px|thumb|Zožltnutie kože a očného bielka pri hepatitíde typu A. Zdroj: [http://en.wikipedia.org/wiki/Image:PHIL_2860_lores.jpg Wikipedia]]]&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;'''Ikterus''' je žlté zafarbenie kože, slizníc, sklér a &lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;[[orgán]]ov &lt;/ins&gt;spôsobené uložením bilirubínu v tkanivách. Spája sa s hyperbilirubinémiou a vzniká pri poruchách pomeru medzi vznikom a vylučovaním &lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;[[bilirubín]]u&lt;/ins&gt;, teda ak:&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #eee; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;* sa zvýši hladina bilirubínu pri jeho nadprodukcii&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #eee; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;* sa zvýši hladina bilirubínu pri jeho nadprodukcii&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #ffa; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;* sa bilirubín nevychytáva z krvi &lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;pečeňovou &lt;/del&gt;bunkou&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;* sa bilirubín nevychytáva z krvi &lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;[[pečeň]]ovou &lt;/ins&gt;bunkou&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #eee; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;* sa bilirubín nemôže konjugovať v hepatálnej bunke&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #eee; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;* sa bilirubín nemôže konjugovať v hepatálnej bunke&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #eee; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;* sa konjugovaný bilirubín nevylučuje z pečeňovej bunky do žlčových kapilár&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #eee; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;* sa konjugovaný bilirubín nevylučuje z pečeňovej bunky do žlčových kapilár&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #ffa; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;* sa bilirubín regurgituje do krvi resp. lymfatického systému z pečeňovej bunky či &lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;žlčovej &lt;/del&gt;kapiláry po ich ruptúre. &amp;#160;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;* sa bilirubín regurgituje do krvi resp. lymfatického systému z pečeňovej bunky či &lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;[[žlč]]ovej &lt;/ins&gt;kapiláry po ich ruptúre. &amp;#160;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #eee; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #eee; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #eee; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;== Metabolizmus bilirubínu ==&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #eee; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;== Metabolizmus bilirubínu ==&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #eee; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #eee; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #eee; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;=== Tvorba bilirubínu ===&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #eee; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;=== Tvorba bilirubínu ===&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #ffa; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;Bilirubín vzniká predovšetkým z odbúravaného &lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;hemoglobínu &lt;/del&gt;pri fyziologickej erytrocytolýze v slezine. V krvi je hemoglobín viazaný na haptoglobín a v retikuloendoteliálnom systéme sa premení cez choleglobín a biliverdín na bilirubín. Z 1 g hemoglobínu vzniká 35 mg bilirubínu. Za fyziologických okolností sa denne rozpadá asi 6,3 g hemoglobínu, čo znamená tvorbu 220 mg bilirubínu za deň. Bilirubín vzniknutý pri odbúravaní hemoglobínu tvorí asi 85% celkovej tvorby bilirubínu. Ďalších 15% bilirubínu vzniká z cytochrómu, hemoproteínu a z prekurzoru hému v pečeni a kostnej dreni (inefektívna erytropoéza) - to je tzv. shuntový bilirubín, pretože pri jeho tvorbe sa obchádza hemoglobín.&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;Bilirubín vzniká predovšetkým z odbúravaného &lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;[[hemoglobín]]u &lt;/ins&gt;pri fyziologickej erytrocytolýze v slezine. V krvi je hemoglobín viazaný na haptoglobín a v retikuloendoteliálnom systéme sa premení cez choleglobín a biliverdín na bilirubín. Z 1 g hemoglobínu vzniká 35 mg bilirubínu. Za fyziologických okolností sa denne rozpadá asi 6,3 g hemoglobínu, čo znamená tvorbu 220 mg bilirubínu za deň. Bilirubín vzniknutý pri odbúravaní hemoglobínu tvorí asi 85% celkovej tvorby bilirubínu. Ďalších 15% bilirubínu vzniká z cytochrómu, hemoproteínu a z prekurzoru hému v pečeni a kostnej dreni (inefektívna erytropoéza) - to je tzv. shuntový bilirubín, pretože pri jeho tvorbe sa obchádza hemoglobín.&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #eee; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #eee; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #eee; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;=== Transport a konjugácia bilirubínu ===&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #eee; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;=== Transport a konjugácia bilirubínu ===&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #ffa; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;V krvi je hemoglobín transportovaný viazaný na albumín (pri vyšších hladinách i na alfa- a beta-globulín) do pečene. V pečeňových bunkách bilirubín sa konjuguje s kyselinou glukurónovou (v aktívnej forme kyselina uridyl-difosfoglukurónová) pôsobením glukuronyltransferázy. Podľa reakcie s Van den Berghovým diazočinidlom rozoznávame bilirubín nepriamy (viazaný na albumín) a priamy (konjugovaný). Ďalej sa konjugovaný bilirubín vylučuje cez žlčové kapiláry do tenkého čreva.&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;V krvi je hemoglobín transportovaný viazaný na &lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;[[&lt;/ins&gt;albumín&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;]] &lt;/ins&gt;(pri vyšších hladinách i na alfa- a beta-globulín) do pečene. V pečeňových bunkách bilirubín sa konjuguje s kyselinou glukurónovou (v aktívnej forme kyselina uridyl-difosfoglukurónová) pôsobením glukuronyltransferázy. Podľa reakcie s Van den Berghovým diazočinidlom rozoznávame bilirubín nepriamy (viazaný na albumín) a priamy (konjugovaný). Ďalej sa konjugovaný bilirubín vylučuje cez žlčové kapiláry do tenkého čreva.&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #eee; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #eee; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #eee; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;=== Vylučovanie bilirubínu a enterohepatálny obeh urobilinogénu ===&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #eee; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;=== Vylučovanie bilirubínu a enterohepatálny obeh urobilinogénu ===&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot; class=&quot;diff-lineno&quot;&gt;Riadok 19:&lt;/td&gt;
&lt;td colspan=&quot;2&quot; class=&quot;diff-lineno&quot;&gt;Riadok 20:&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #eee; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;== Príčiny a typy ikteru ==&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #eee; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;== Príčiny a typy ikteru ==&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #eee; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;===Prehepatálny ikterus===&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #eee; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;===Prehepatálny ikterus===&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #ffa; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;'''Hemolytický ikterus:''' je spôsobený uvoľnením vyššieho množstva hemoglobínu pri zvýšenom rozpade &lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;erytrocytov&lt;/del&gt;. Pri hemolýze sa môže odbúravať až 45g hemoglobínu. Zdravá pečeň je schopná spracovať zvýšený prívod bilirubínu, takže hyperbilirubinémia je podmienená zvýšením nekonjugovanej frakcie. Príznaky: zvýšená hladina urobilinogénu v moči i v stolici, zvýšená retikulocytóza, zvýšená erytropoéza, príp. anémia ak rozpad hemoglobínu je viac než 6-násobne zvýšený. Ak sa prekročí hladina bilirubínu v sére 85,5um/l, predpokladá sa aj postihnutie pečeňových buniek.&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;'''Hemolytický ikterus:''' je spôsobený uvoľnením vyššieho množstva hemoglobínu pri zvýšenom rozpade &lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;[[erytrocyt]]ov&lt;/ins&gt;. Pri hemolýze sa môže odbúravať až 45g hemoglobínu. Zdravá pečeň je schopná spracovať zvýšený prívod bilirubínu, takže hyperbilirubinémia je podmienená zvýšením nekonjugovanej frakcie. Príznaky: zvýšená hladina urobilinogénu v moči i v stolici, zvýšená retikulocytóza, zvýšená erytropoéza, príp. anémia ak rozpad hemoglobínu je viac než 6-násobne zvýšený. Ak sa prekročí hladina bilirubínu v sére 85,5um/l, predpokladá sa aj postihnutie pečeňových buniek.&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #eee; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #eee; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #ffa; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;'''Shuntová hyperbilirubinémia:''' zvýšená koncentrácia bilirubínu spočíva v rozpade nezrelých erytrocytov v kostnej dreni (inefektívna erytropoéza). Vzniká pri pernicióznej anémii, talasémii, erytropoetickej &lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;porfyrii&lt;/del&gt;. V sére je zvýšená hladina nekonjugovaného bilirubínu&lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;.&lt;/del&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;'''Shuntová hyperbilirubinémia:''' zvýšená koncentrácia bilirubínu spočíva v rozpade nezrelých erytrocytov v kostnej dreni (inefektívna erytropoéza). Vzniká pri pernicióznej anémii, talasémii, erytropoetickej &lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;porfýrii&lt;/ins&gt;. V sére je zvýšená hladina nekonjugovaného bilirubínu.&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #ffa; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&amp;#160;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #ffa; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;'''Ikterus pri resorpcii rozsiahlich hematómov:''' vzniká v dôsledku závažnejších poranenín alebo pri rozsiahlych infarktoch&lt;/del&gt;.&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #eee; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #eee; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins style=&quot;color: red; font-weight: bold; text-decoration: none;&quot;&gt;'''Ikterus pri resorpcii rozsiahlych hematómov:''' vzniká v dôsledku závažnejších poranenín alebo pri rozsiahlych infarktoch.&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #eee; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #eee; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #eee; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;===Intrahepatálny ikterus===&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #eee; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;===Intrahepatálny ikterus===&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #eee; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #eee; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #eee; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;==== Porucha vychytávania bilirubínu z krvi do pečeňových buniek ====&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #eee; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;==== Porucha vychytávania bilirubínu z krvi do pečeňových buniek ====&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #ffa; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;'''Gilbertov syndróm (icterus iuvenilis intermittens):''' pôvod nie je celkom jasný, predpokladá sa defekt &lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;proteinového &lt;/del&gt;nosiča ktorý sa podieľa na &lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;prenos &lt;/del&gt;bilirubínu v pečeňových bunkách, nedostatok glycidov. Zvyšuje sa v krvi iba hladina nekonjugovaného bilirubínu, hlavne pri hladovaní, a vtedy skorej než u zdravých osôb. Po energeticky bohatej potravy sa hladina upraví. Nález v moči je negatívny.&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;'''Gilbertov &lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;[[&lt;/ins&gt;syndróm&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;]] &lt;/ins&gt;(icterus iuvenilis intermittens):''' pôvod nie je celkom jasný, predpokladá sa defekt &lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;[[proteín]]ového &lt;/ins&gt;nosiča&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;, &lt;/ins&gt;ktorý sa podieľa na &lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;prenose &lt;/ins&gt;bilirubínu v pečeňových bunkách, nedostatok glycidov. Zvyšuje sa v krvi iba hladina nekonjugovaného bilirubínu, hlavne pri hladovaní, a vtedy skorej než u zdravých osôb. Po energeticky bohatej potravy sa hladina upraví. Nález v moči je negatívny.&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #ffa; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&amp;#160;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #eee; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #eee; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #eee; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;==== Porucha konjugácie bilirubínu v pečeňových bunkách ====&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #eee; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;==== Porucha konjugácie bilirubínu v pečeňových bunkách ====&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot; class=&quot;diff-lineno&quot;&gt;Riadok 42:&lt;/td&gt;
&lt;td colspan=&quot;2&quot; class=&quot;diff-lineno&quot;&gt;Riadok 41:&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #eee; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;''Typ I.:'' autozomálne recesívne ochorenie. V krvi stúpa hladina nekonjugovaného bilirubínu, čo sa prejavuje výraznou žltačkou do 3 dní po narodení a je trvalo prítomná až do smrti. Vedie k ťažkým funkčným poruchám CNS a spravidla končí smrťou v kojeneckom veku. Pokles hladiny bilirubínu sa môže dosiahnuť fototerapiou (ožiarenie svetlom vlnovej dĺžky 425-475 nm), kedy bilirubín sa štiepi na polárnu, vo vode rozpustnú látku (pravdepodobne dipyrrylmetány) a vylučuje sa močom.&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #eee; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;''Typ I.:'' autozomálne recesívne ochorenie. V krvi stúpa hladina nekonjugovaného bilirubínu, čo sa prejavuje výraznou žltačkou do 3 dní po narodení a je trvalo prítomná až do smrti. Vedie k ťažkým funkčným poruchám CNS a spravidla končí smrťou v kojeneckom veku. Pokles hladiny bilirubínu sa môže dosiahnuť fototerapiou (ožiarenie svetlom vlnovej dĺžky 425-475 nm), kedy bilirubín sa štiepi na polárnu, vo vode rozpustnú látku (pravdepodobne dipyrrylmetány) a vylučuje sa močom.&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #eee; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;''Typ II.:'' autozomálne dominantné ochorenie, pri ktorej často chýba bilirubín-glukuronyltransferáza. Hyperbilirubinémia je podmienená nekonjugovaným bilirubínom. Aktivita glukuronyltransferázy sa stimuluje fenobarbitálom, čo spôsobuje pokles bilirubinémie. Ochorenie sa vyskytuje u dospelých, neurologické poruchy chýbajú.&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #eee; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;''Typ II.:'' autozomálne dominantné ochorenie, pri ktorej často chýba bilirubín-glukuronyltransferáza. Hyperbilirubinémia je podmienená nekonjugovaným bilirubínom. Aktivita glukuronyltransferázy sa stimuluje fenobarbitálom, čo spôsobuje pokles bilirubinémie. Ochorenie sa vyskytuje u dospelých, neurologické poruchy chýbajú.&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #ffa; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;del style=&quot;color: red; font-weight: bold; text-decoration: none;&quot;&gt;&lt;/del&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #eee; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #eee; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #eee; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;==== Porucha sekrécie konjugovaného bilirubínu====&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #eee; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;==== Porucha sekrécie konjugovaného bilirubínu====&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot; class=&quot;diff-lineno&quot;&gt;Riadok 51:&lt;/td&gt;
&lt;td colspan=&quot;2&quot; class=&quot;diff-lineno&quot;&gt;Riadok 49:&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #eee; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;'''Rotorov syndróm:''' líši sa iba stupňom postihnutia, vylučovanie bromftaleínu je v norme.&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #eee; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;'''Rotorov syndróm:''' líši sa iba stupňom postihnutia, vylučovanie bromftaleínu je v norme.&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #eee; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #eee; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #ffa; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;'''Hepatocelulárny (parenchymatózny) ikterus:''' spôsobuje ho primárna porucha sekrécie konjugovaného bilirubínu z pečeňovej bunky do žlčových ciest pri rôznych ochoreniach (hepatitída, cirhóza pečene). Predpokladá sa aj poškodenie&amp;#160; endotelu žlčových kapilár v blízkosti chorej pečeňovej bunky. Konjugovaný bilirubín prestupuje do krvného obehu zatiaľ neznámou cestou. Ak ochorenie dlhšie trvá, zvýši sa hladina aj nekonjugovaného bilirubínu v krvi v dôsledku poruchy vychytávania bilirubínu pečeňovou bunkou alebo poruchy konjugácie bilirubínu. Tieto pečeňové ochorenia sa často spájajú aj s hemolýzou, čo vedie aj k zvýšenej tvorbe bilirubínu.&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;'''Hepatocelulárny (parenchymatózny) ikterus:''' spôsobuje ho primárna porucha sekrécie konjugovaného bilirubínu z pečeňovej bunky do žlčových ciest pri rôznych ochoreniach (&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;[[&lt;/ins&gt;hepatitída&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;]]&lt;/ins&gt;, cirhóza pečene). Predpokladá sa aj poškodenie&amp;#160; endotelu žlčových kapilár v blízkosti chorej pečeňovej bunky. Konjugovaný bilirubín prestupuje do krvného obehu zatiaľ neznámou cestou. Ak ochorenie dlhšie trvá, zvýši sa hladina aj nekonjugovaného bilirubínu v krvi v dôsledku poruchy vychytávania bilirubínu pečeňovou bunkou alebo poruchy konjugácie bilirubínu. Tieto pečeňové ochorenia sa často spájajú aj s hemolýzou, čo vedie aj k zvýšenej tvorbe bilirubínu.&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #ffa; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&amp;#160;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #eee; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #eee; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #eee; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;==== Obštrukčný (cholestatický) ikterus ====&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #eee; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;==== Obštrukčný (cholestatický) ikterus ====&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #ffa; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;Obštrukčný ikterus sa spája s cholestázou, vzniká pri poruchách vylučovania žlče a má za následok retenciu bilirubínu i žlčových kyselín a ďalších zložiek žlče. Porucha sa teda netýka len vylučovaniu bilirubínu, ale aj vylučovaniu žlče. Príčinou obštrukcie sú najčastejšie žlčové kamene či nádor. Stáza žlče sťažuje jeho vylučovanie, takže v krvi stúpa hladina konjugovaného bilirubínu. Pri úplnom uzávere žlčových ciest sa v čreve netvorí urobilinogén i urobilín, stolica je bledšia.&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;Obštrukčný ikterus sa spája s cholestázou, vzniká pri poruchách vylučovania žlče a má za následok retenciu bilirubínu i žlčových kyselín a ďalších zložiek žlče. Porucha sa teda netýka len vylučovaniu bilirubínu, ale aj vylučovaniu žlče. Príčinou obštrukcie sú najčastejšie žlčové kamene či &lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;[[rakovina|&lt;/ins&gt;nádor&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;]]&lt;/ins&gt;. Stáza žlče sťažuje jeho vylučovanie, takže v krvi stúpa hladina konjugovaného bilirubínu. Pri úplnom uzávere žlčových ciest sa v čreve netvorí urobilinogén i urobilín, stolica je bledšia.&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #ffa; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;Každá ťažká a dlhotrvajúca obštrukcia žlče vedie k poškodeniu pečene s obmedzením vychytávania bilirubínu a možnej poruche konjugácie bilirubínu, čo sa prejaví vzostupom nekonjugovaného bilirubínu. Tiež klesá koncentrácia protrombínu v sére, čo je spôsobené nedostatkom vitamínu K. Jeho podanie vedie k normalizovaniu protrombínového komplexu do 24 &lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;hod&lt;/del&gt;.&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;Každá ťažká a dlhotrvajúca obštrukcia žlče vedie k poškodeniu pečene s obmedzením vychytávania bilirubínu a možnej poruche konjugácie bilirubínu, čo sa prejaví vzostupom nekonjugovaného bilirubínu. Tiež klesá koncentrácia protrombínu v sére, čo je spôsobené nedostatkom vitamínu K. Jeho podanie vedie k normalizovaniu protrombínového komplexu do 24 &lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;hodín&lt;/ins&gt;.&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #ffa; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;Cholestáza sa prejavuje žltačkou. Zvýšená koncentrácia žlčových kyselín (hlavne chenodeoxycholovej) v koži vyvoláva generalizovaný pruritus. &amp;#160;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;Cholestáza sa prejavuje žltačkou. Zvýšená koncentrácia žlčových kyselín (hlavne chenodeoxycholovej) v koži vyvoláva generalizovaný &lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;[[&lt;/ins&gt;pruritus&lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;]]&lt;/ins&gt;. &amp;#160;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #ffa; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;Každá cholestáza vedie k poškodeniu žlč secernujúceho aparátu hepatocytov. Hypertrofuje sa endoplazmatické retikulum, ale klesá jeho enzymatická aktivita. Tým je tlmená hydroxylácia žlčových kyselín v endoplazmatickom retikule. Tiež sa znižuje väzba žlčových kyselín na taurín a glycín. Zvyšuje sa vznik dihydroxy- a monohydoxyderivátov, ako aj vylučovanie žlčových solí vo forme micél. Tieto nedostatočne hydroxylované soli žlčových kyselín &lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;častejšie &lt;/del&gt;sa vyzrážajú v &lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;kryštalyckej &lt;/del&gt;forme. Časť žlče zostane v žlčových cestách, časť prestupuje do pečene a konečne &lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;regurgitujú &lt;/del&gt;späť do krvi&lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;.&lt;/del&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;Každá cholestáza vedie k poškodeniu žlč secernujúceho aparátu hepatocytov. Hypertrofuje sa endoplazmatické retikulum, ale klesá jeho enzymatická aktivita. Tým je tlmená hydroxylácia žlčových kyselín v endoplazmatickom retikule. Tiež sa znižuje väzba žlčových kyselín na taurín a glycín. Zvyšuje sa vznik dihydroxy- a monohydoxyderivátov, ako aj vylučovanie žlčových solí vo forme micél. Tieto nedostatočne hydroxylované soli žlčových kyselín sa &lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;častejšie &lt;/ins&gt;vyzrážajú v &lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;kryštalickej &lt;/ins&gt;forme. Časť žlče zostane v žlčových cestách, časť prestupuje do pečene a konečne &lt;ins class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;regurgituje &lt;/ins&gt;späť do krvi.&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #ffa; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&amp;#160;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #ffa; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;del class=&quot;diffchange diffchange-inline&quot;&gt;'''Intrahepatálna cholestáza''' je podmienená prekážkou v malých intrahepatálnych cestách alebo primárnou poruchou aparátu pečeňovej bunky vylučujúci žlč. Vtedy pečeň sa nezväčšuje. Tento jav sa pozoruje napr. pri alkoholickej steatóze pečene, v tehotenstve a pri bakteriálnych infekciách&lt;/del&gt;.&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #eee; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #eee; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;+&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #cfc; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;ins style=&quot;color: red; font-weight: bold; text-decoration: none;&quot;&gt;'''Intrahepatálna cholestáza''' je podmienená prekážkou v malých intrahepatálnych cestách alebo primárnou poruchou aparátu pečeňovej bunky vylučujúci žlč. Vtedy sa pečeň nezväčšuje. Tento jav sa pozoruje napr. pri alkoholickej steatóze pečene, v tehotenstve a pri bakteriálnych infekciách.&lt;/ins&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #eee; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #eee; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #eee; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;===Posthepatálny ikterus===&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #eee; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;===Posthepatálny ikterus===&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #eee; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;'''Extrahepatálna cholestáza:''' prekážka v odtoku žlče je v ductus choledochus alebo ductus hepaticus communis. Ak sa prekročí sekrečný tlak pečeňovej bunky (3,33 kPa), zlyháva sekrécia žlče. Stázou žlče sa silne rozširujú žlčové cesty, čo spôsobuje zväčšenie pečene. Rozšírené žlčové cesty môžu aj prasknúť v mieste kde sú spojené kanalikuly a duktuly, čo vedie prestupu žlče do lymfy. &amp;#160;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #eee; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;'''Extrahepatálna cholestáza:''' prekážka v odtoku žlče je v ductus choledochus alebo ductus hepaticus communis. Ak sa prekročí sekrečný tlak pečeňovej bunky (3,33 kPa), zlyháva sekrécia žlče. Stázou žlče sa silne rozširujú žlčové cesty, čo spôsobuje zväčšenie pečene. Rozšírené žlčové cesty môžu aj prasknúť v mieste kde sú spojené kanalikuly a duktuly, čo vedie prestupu žlče do lymfy. &amp;#160;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #ffa; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;del style=&quot;color: red; font-weight: bold; text-decoration: none;&quot;&gt;&lt;/del&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #eee; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #eee; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #eee; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;== Súvisiace články ==&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #eee; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;== Súvisiace články ==&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #ffa; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;del style=&quot;color: red; font-weight: bold; text-decoration: none;&quot;&gt;&lt;/del&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #ffa; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;del style=&quot;color: red; font-weight: bold; text-decoration: none;&quot;&gt;&lt;/del&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #eee; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;Zdroje:&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #eee; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;Zdroje:&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #eee; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;*Vašků, J. a kol.: Patologická fyziológia. Martin: Osveta, 1984. 641s.&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #eee; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;*Vašků, J. a kol.: Patologická fyziológia. Martin: Osveta, 1984. 641s.&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #eee; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;*Hulín, I. a kol.: Patofyziológia. Bratislava: SAP, 2002. 1397s. ISBN 80-89104-05-3&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #eee; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;*Hulín, I. a kol.: Patofyziológia. Bratislava: SAP, 2002. 1397s. ISBN 80-89104-05-3&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #ffa; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;del style=&quot;color: red; font-weight: bold; text-decoration: none;&quot;&gt;&lt;/del&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;−&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #ffa; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;&lt;del style=&quot;color: red; font-weight: bold; text-decoration: none;&quot;&gt;&lt;/del&gt;&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td colspan=&quot;2&quot;&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #eee; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #eee; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #eee; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;[[Kategória:Choroby]]&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;td class='diff-marker'&gt;&amp;#160;&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;background: #eee; color:black; font-size: smaller;&quot;&gt;&lt;div&gt;[[Kategória:Choroby]]&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;
&lt;/table&gt;</summary>
		<author><name>Webmaster</name></author>	</entry>

	<entry>
		<id>http://sestra.sk/index.php?title=Ikterus&amp;diff=402&amp;oldid=prev</id>
		<title>Mgr Ráchel Peresová: Nová stránka: '''Ikterus''' je žlté zafarbenie kože, slizníc, sklér a orgánov spôsobené uložením bilirubínu v tkanivách. Spája sa s hyperbilirubinémiou a vzniká pri poruchách pomer...</title>
		<link rel="alternate" type="text/html" href="http://sestra.sk/index.php?title=Ikterus&amp;diff=402&amp;oldid=prev"/>
				<updated>2007-06-30T11:17:19Z</updated>
		
		<summary type="html">&lt;p&gt;Nová stránka: &amp;#039;&amp;#039;&amp;#039;Ikterus&amp;#039;&amp;#039;&amp;#039; je žlté zafarbenie kože, slizníc, sklér a orgánov spôsobené uložením bilirubínu v tkanivách. Spája sa s hyperbilirubinémiou a vzniká pri poruchách pomer...&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;&lt;b&gt;Nová stránka&lt;/b&gt;&lt;/p&gt;&lt;div&gt;'''Ikterus''' je žlté zafarbenie kože, slizníc, sklér a orgánov spôsobené uložením bilirubínu v tkanivách. Spája sa s hyperbilirubinémiou a vzniká pri poruchách pomeru medzi vznikom a vylučovaním bilirubínu, teda ak:&lt;br /&gt;
* sa zvýši hladina bilirubínu pri jeho nadprodukcii&lt;br /&gt;
* sa bilirubín nevychytáva z krvi pečeňovou bunkou&lt;br /&gt;
* sa bilirubín nemôže konjugovať v hepatálnej bunke&lt;br /&gt;
* sa konjugovaný bilirubín nevylučuje z pečeňovej bunky do žlčových kapilár&lt;br /&gt;
* sa bilirubín regurgituje do krvi resp. lymfatického systému z pečeňovej bunky či žlčovej kapiláry po ich ruptúre. &lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
== Metabolizmus bilirubínu ==&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
=== Tvorba bilirubínu ===&lt;br /&gt;
Bilirubín vzniká predovšetkým z odbúravaného hemoglobínu pri fyziologickej erytrocytolýze v slezine. V krvi je hemoglobín viazaný na haptoglobín a v retikuloendoteliálnom systéme sa premení cez choleglobín a biliverdín na bilirubín. Z 1 g hemoglobínu vzniká 35 mg bilirubínu. Za fyziologických okolností sa denne rozpadá asi 6,3 g hemoglobínu, čo znamená tvorbu 220 mg bilirubínu za deň. Bilirubín vzniknutý pri odbúravaní hemoglobínu tvorí asi 85% celkovej tvorby bilirubínu. Ďalších 15% bilirubínu vzniká z cytochrómu, hemoproteínu a z prekurzoru hému v pečeni a kostnej dreni (inefektívna erytropoéza) - to je tzv. shuntový bilirubín, pretože pri jeho tvorbe sa obchádza hemoglobín.&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
=== Transport a konjugácia bilirubínu ===&lt;br /&gt;
V krvi je hemoglobín transportovaný viazaný na albumín (pri vyšších hladinách i na alfa- a beta-globulín) do pečene. V pečeňových bunkách bilirubín sa konjuguje s kyselinou glukurónovou (v aktívnej forme kyselina uridyl-difosfoglukurónová) pôsobením glukuronyltransferázy. Podľa reakcie s Van den Berghovým diazočinidlom rozoznávame bilirubín nepriamy (viazaný na albumín) a priamy (konjugovaný). Ďalej sa konjugovaný bilirubín vylučuje cez žlčové kapiláry do tenkého čreva.&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
=== Vylučovanie bilirubínu a enterohepatálny obeh urobilinogénu ===&lt;br /&gt;
V čreve sa konjugovaný bilirubín redukuje pôsobením bakteriálnej flóry na urobilinogén. Väčšina z neho sa oxiduje na vzduchu na urobilín a so stolicou sa vylučuje z organizmu (urobilín zabezpečuje normálnu farbu stolice). Menšia časť sa vstrebáva späť do portálneho obehu a do pečene, kde sa časť opäť vylúči do žlče, čím vzniká enterohepatálny obeh urobilinogénu.&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
== Príčiny a typy ikteru ==&lt;br /&gt;
===Prehepatálny ikterus===&lt;br /&gt;
'''Hemolytický ikterus:''' je spôsobený uvoľnením vyššieho množstva hemoglobínu pri zvýšenom rozpade erytrocytov. Pri hemolýze sa môže odbúravať až 45g hemoglobínu. Zdravá pečeň je schopná spracovať zvýšený prívod bilirubínu, takže hyperbilirubinémia je podmienená zvýšením nekonjugovanej frakcie. Príznaky: zvýšená hladina urobilinogénu v moči i v stolici, zvýšená retikulocytóza, zvýšená erytropoéza, príp. anémia ak rozpad hemoglobínu je viac než 6-násobne zvýšený. Ak sa prekročí hladina bilirubínu v sére 85,5um/l, predpokladá sa aj postihnutie pečeňových buniek.&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
'''Shuntová hyperbilirubinémia:''' zvýšená koncentrácia bilirubínu spočíva v rozpade nezrelých erytrocytov v kostnej dreni (inefektívna erytropoéza). Vzniká pri pernicióznej anémii, talasémii, erytropoetickej porfyrii. V sére je zvýšená hladina nekonjugovaného bilirubínu.&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
'''Ikterus pri resorpcii rozsiahlich hematómov:''' vzniká v dôsledku závažnejších poranenín alebo pri rozsiahlych infarktoch.&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
===Intrahepatálny ikterus===&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
==== Porucha vychytávania bilirubínu z krvi do pečeňových buniek ====&lt;br /&gt;
'''Gilbertov syndróm (icterus iuvenilis intermittens):''' pôvod nie je celkom jasný, predpokladá sa defekt proteinového nosiča ktorý sa podieľa na prenos bilirubínu v pečeňových bunkách, nedostatok glycidov. Zvyšuje sa v krvi iba hladina nekonjugovaného bilirubínu, hlavne pri hladovaní, a vtedy skorej než u zdravých osôb. Po energeticky bohatej potravy sa hladina upraví. Nález v moči je negatívny.&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
==== Porucha konjugácie bilirubínu v pečeňových bunkách ====&lt;br /&gt;
Porucha konjugácie bilirubínu s kyselinou glukurónovou je charakteristická pre novorodenecký ikterus a Crigler-Najjarov syndróm.&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
'''Lucey-Driscollov syndróm:''' vyskytuje sa v prvých 48 hodinách života. Je spôsobený nadbytkom faktoru (pravdepodobne ide o steroid) v sére matky, ktorý tlmí konjugáciu bilirubínu u novorodenca. &lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
'''Prolongovaný ikterus novorodencov:''' sa vyskytuje u kojených novorodencov. V materskom mlieku je prítomný steroid (pregnan-3-alfa,20-beta-diol), ktorý tlmí konjugáciu bilirubínu.&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
'''Crigler-Najjarov syndróm:''' geneticky podmienené ochorenie, podstatu tvorí chýbanie enzýmu uridylglukuronyltransferázy v pečeni, má 2 typy:&lt;br /&gt;
''Typ I.:'' autozomálne recesívne ochorenie. V krvi stúpa hladina nekonjugovaného bilirubínu, čo sa prejavuje výraznou žltačkou do 3 dní po narodení a je trvalo prítomná až do smrti. Vedie k ťažkým funkčným poruchám CNS a spravidla končí smrťou v kojeneckom veku. Pokles hladiny bilirubínu sa môže dosiahnuť fototerapiou (ožiarenie svetlom vlnovej dĺžky 425-475 nm), kedy bilirubín sa štiepi na polárnu, vo vode rozpustnú látku (pravdepodobne dipyrrylmetány) a vylučuje sa močom.&lt;br /&gt;
''Typ II.:'' autozomálne dominantné ochorenie, pri ktorej často chýba bilirubín-glukuronyltransferáza. Hyperbilirubinémia je podmienená nekonjugovaným bilirubínom. Aktivita glukuronyltransferázy sa stimuluje fenobarbitálom, čo spôsobuje pokles bilirubinémie. Ochorenie sa vyskytuje u dospelých, neurologické poruchy chýbajú.&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
==== Porucha sekrécie konjugovaného bilirubínu====&lt;br /&gt;
Porucha sa týka iba vylučovaniu konjugovaného bilirubínu, vylučovanie iných zložiek žlče je v norme. Vyskytuje sa u familiárnej chronickej nehemolytickej hyperbilirubinémie s konjugovaným bilirubínom v sére, ktorý často regurgituje do krvi a vylúči sa obličkami do moču. Sem patrí:&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
'''Dubinov-Johnsonov syndróm:''' geneticky podmienený, izolovaný defekt vylučovania bilirubínu z pečeňových buniek do žlčových kapilár i vylučovanie bromsulfaleínu. Je charakterizovanú chronickým ikterom. Okrem toho fyzikálny nález je negatívny. V hepatocytoch sa nachádza tmavohnedý pigment.&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
'''Rotorov syndróm:''' líši sa iba stupňom postihnutia, vylučovanie bromftaleínu je v norme.&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
'''Hepatocelulárny (parenchymatózny) ikterus:''' spôsobuje ho primárna porucha sekrécie konjugovaného bilirubínu z pečeňovej bunky do žlčových ciest pri rôznych ochoreniach (hepatitída, cirhóza pečene). Predpokladá sa aj poškodenie  endotelu žlčových kapilár v blízkosti chorej pečeňovej bunky. Konjugovaný bilirubín prestupuje do krvného obehu zatiaľ neznámou cestou. Ak ochorenie dlhšie trvá, zvýši sa hladina aj nekonjugovaného bilirubínu v krvi v dôsledku poruchy vychytávania bilirubínu pečeňovou bunkou alebo poruchy konjugácie bilirubínu. Tieto pečeňové ochorenia sa často spájajú aj s hemolýzou, čo vedie aj k zvýšenej tvorbe bilirubínu.&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
==== Obštrukčný (cholestatický) ikterus ====&lt;br /&gt;
Obštrukčný ikterus sa spája s cholestázou, vzniká pri poruchách vylučovania žlče a má za následok retenciu bilirubínu i žlčových kyselín a ďalších zložiek žlče. Porucha sa teda netýka len vylučovaniu bilirubínu, ale aj vylučovaniu žlče. Príčinou obštrukcie sú najčastejšie žlčové kamene či nádor. Stáza žlče sťažuje jeho vylučovanie, takže v krvi stúpa hladina konjugovaného bilirubínu. Pri úplnom uzávere žlčových ciest sa v čreve netvorí urobilinogén i urobilín, stolica je bledšia.&lt;br /&gt;
Každá ťažká a dlhotrvajúca obštrukcia žlče vedie k poškodeniu pečene s obmedzením vychytávania bilirubínu a možnej poruche konjugácie bilirubínu, čo sa prejaví vzostupom nekonjugovaného bilirubínu. Tiež klesá koncentrácia protrombínu v sére, čo je spôsobené nedostatkom vitamínu K. Jeho podanie vedie k normalizovaniu protrombínového komplexu do 24 hod.&lt;br /&gt;
Cholestáza sa prejavuje žltačkou. Zvýšená koncentrácia žlčových kyselín (hlavne chenodeoxycholovej) v koži vyvoláva generalizovaný pruritus. &lt;br /&gt;
Každá cholestáza vedie k poškodeniu žlč secernujúceho aparátu hepatocytov. Hypertrofuje sa endoplazmatické retikulum, ale klesá jeho enzymatická aktivita. Tým je tlmená hydroxylácia žlčových kyselín v endoplazmatickom retikule. Tiež sa znižuje väzba žlčových kyselín na taurín a glycín. Zvyšuje sa vznik dihydroxy- a monohydoxyderivátov, ako aj vylučovanie žlčových solí vo forme micél. Tieto nedostatočne hydroxylované soli žlčových kyselín častejšie sa vyzrážajú v kryštalyckej forme. Časť žlče zostane v žlčových cestách, časť prestupuje do pečene a konečne regurgitujú späť do krvi.&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
'''Intrahepatálna cholestáza''' je podmienená prekážkou v malých intrahepatálnych cestách alebo primárnou poruchou aparátu pečeňovej bunky vylučujúci žlč. Vtedy pečeň sa nezväčšuje. Tento jav sa pozoruje napr. pri alkoholickej steatóze pečene, v tehotenstve a pri bakteriálnych infekciách.&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
===Posthepatálny ikterus===&lt;br /&gt;
'''Extrahepatálna cholestáza:''' prekážka v odtoku žlče je v ductus choledochus alebo ductus hepaticus communis. Ak sa prekročí sekrečný tlak pečeňovej bunky (3,33 kPa), zlyháva sekrécia žlče. Stázou žlče sa silne rozširujú žlčové cesty, čo spôsobuje zväčšenie pečene. Rozšírené žlčové cesty môžu aj prasknúť v mieste kde sú spojené kanalikuly a duktuly, čo vedie prestupu žlče do lymfy. &lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
== Súvisiace články ==&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
Zdroje:&lt;br /&gt;
*Vašků, J. a kol.: Patologická fyziológia. Martin: Osveta, 1984. 641s.&lt;br /&gt;
*Hulín, I. a kol.: Patofyziológia. Bratislava: SAP, 2002. 1397s. ISBN 80-89104-05-3&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
[[Kategória:Choroby]]&lt;/div&gt;</summary>
		<author><name>Mgr Ráchel Peresová</name></author>	</entry>

	</feed>