Vírus
(Nová stránka: '''Vírus''' (z latinského slova ''virus'', znamenajúceho toxín alebo jed) je mikroskopická častica (s veľkosťou od 20 do 300 n[[Meter|...) |
|||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
− | '''Vírus''' (z [[latinčina|latinského]] slova ''virus'', znamenajúceho [[toxín]] alebo [[jed]]) je [[mikroskop]]ická [[častica]] (s veľkosťou od 20 do 300 | + | [[image:Herpes-simplex-virus.jpg|frame|right|Herpes simplex virus (HSV)]] |
+ | {|align="right" | ||
+ | |__TOC__ | ||
+ | |} | ||
+ | '''Vírus''' (z [[latinčina|latinského]] slova ''virus'', znamenajúceho [[toxín]] alebo [[jed]]) je [[mikroskop]]ická [[častica]] (s veľkosťou od 20 do 300 nanometrov), ktorá [[infekčná choroba|infikuje]] [[bunka|bunky]] [[biológia|biologického]] [[organizmus|organizmu]]. Vírusy sa môžu replikovať len po infekcii hostiteľskej bunky - nemôžu sa reprodukovať samostatne. Na najzákladnejšej úrovni vírusy obsahujú [[genetický materiál]] obsiahnutý v ochrannom [[proteín]]ovom obale zvanom [[kapsid]]. Infikujú mnoho rôznych organizmov: [[eukaryot]]y (živočíchy, rastliny, [[protista|protistov]] a [[huby]]) a [[prokaryot]]y ([[baktérie]] a [[archaea]]). Vírus, ktorý infikuje baktérie sa volá ''[[bakteriofág]]'', často skrátene ''fág''. Štúdium vírusov sa volá [[virológia]] a ľudia študujúci vírusy sa volajú virológovia. Vírusy spôsobujú mnoho vážnych ľudských chorôb ako sú [[AIDS]], [[chrípka]] a [[besnota]]. Terapia pre vírusové choroby je zložitá, lebo antibiotiká na vírusy nemajú žiaden efekt a poznáme len málo [[antivirotiká|antivirotík]] (antivírusových liekov). Najlepší spôsob prevencie vírusových chorôb je [[vakcinácia]] (očkovanie), ktorá produkuje [[imunita|imunitu]]. | ||
− | Bola široká diskusia, či vírusy sú živé organizmy. Väčšina virológov ich pokladá za neživé, lebo nespĺňajú všetky kritéria obecne akceptovanej definície [[život]]a. Sú podobné na [[viazaný intracelulárny parazit|viazané vnútrobunkové parazity]], lebo nemajú prostriedky na sebareprodukciu mimo hostiteľskej bunky, ale na rozdiel od parazitov | + | Bola široká diskusia, či vírusy sú živé organizmy. Väčšina virológov ich pokladá za neživé, lebo nespĺňajú všetky kritéria obecne akceptovanej definície [[život]]a. Sú podobné na [[viazaný intracelulárny parazit|viazané vnútrobunkové parazity]], lebo nemajú prostriedky na sebareprodukciu mimo hostiteľskej bunky, ale na rozdiel od parazitov sa vírusy obvykle nepovažujú za ozajstné živé organizmy. Definitívna odpoveď je stále neznáma. Niektoré organizmy považované za živé vykazujú charakteristiky živých aj neživých častíc, ako vírusy. Pre tých, čo považujú vírusy za živé, sú vírusy výnimkou z [[bunková teória|bunkovej teórie]], lebo vírusy sa neskladajú z buniek. |
==Pozrite aj== | ==Pozrite aj== | ||
+ | *[[Antivirotiká]] | ||
*[[Zoznam vírusov]] | *[[Zoznam vírusov]] | ||
− | |||
*[[Nanobaktéria]] | *[[Nanobaktéria]] | ||
*[[Provírus]] (nekompletný vírus) | *[[Provírus]] (nekompletný vírus) |
Verzia zo dňa a času 17:47, 12. júl 2007
|
Vírus (z latinského slova virus, znamenajúceho toxín alebo jed) je mikroskopická častica (s veľkosťou od 20 do 300 nanometrov), ktorá infikuje bunky biologického organizmu. Vírusy sa môžu replikovať len po infekcii hostiteľskej bunky - nemôžu sa reprodukovať samostatne. Na najzákladnejšej úrovni vírusy obsahujú genetický materiál obsiahnutý v ochrannom proteínovom obale zvanom kapsid. Infikujú mnoho rôznych organizmov: eukaryoty (živočíchy, rastliny, protistov a huby) a prokaryoty (baktérie a archaea). Vírus, ktorý infikuje baktérie sa volá bakteriofág, často skrátene fág. Štúdium vírusov sa volá virológia a ľudia študujúci vírusy sa volajú virológovia. Vírusy spôsobujú mnoho vážnych ľudských chorôb ako sú AIDS, chrípka a besnota. Terapia pre vírusové choroby je zložitá, lebo antibiotiká na vírusy nemajú žiaden efekt a poznáme len málo antivirotík (antivírusových liekov). Najlepší spôsob prevencie vírusových chorôb je vakcinácia (očkovanie), ktorá produkuje imunitu.
Bola široká diskusia, či vírusy sú živé organizmy. Väčšina virológov ich pokladá za neživé, lebo nespĺňajú všetky kritéria obecne akceptovanej definície života. Sú podobné na viazané vnútrobunkové parazity, lebo nemajú prostriedky na sebareprodukciu mimo hostiteľskej bunky, ale na rozdiel od parazitov sa vírusy obvykle nepovažujú za ozajstné živé organizmy. Definitívna odpoveď je stále neznáma. Niektoré organizmy považované za živé vykazujú charakteristiky živých aj neživých častíc, ako vírusy. Pre tých, čo považujú vírusy za živé, sú vírusy výnimkou z bunkovej teórie, lebo vírusy sa neskladajú z buniek.
Pozrite aj
- Antivirotiká
- Zoznam vírusov
- Nanobaktéria
- Provírus (nekompletný vírus)
- Transdukcia
- Onkolytický vírus
Externé linky (anglicky)
- Tabuľka vírusových patogénov spôsobujúcich vnútorné znečistenie vzduchu
- Vírusy: Noví lovci rakoviny - článok z IsraCast o víroterapii
- The Big Picture Book of Viruses - obrázky a obecné informácie o mnohých vírusoch
- Scientific American Magazine (vydanie október 2003) - tumor-ničiace vírusy
- Detailné genomické a bioinformatické informácie o kategórii A, B a C prioritných patogénov v databáze sponzorovanej NIH.
- Triedené informácie o vírusoch