Sedácia

Z Encyklopédia zdravotnej sestry
Revízia z 10:14, 21. august 2008; Webmaster (Diskusia | príspevky)
(rozdiel) ← Staršia verzia | Aktuálna úprava (rozdiel) | Novšia verzia → (rozdiel)
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Obsah

Sedácia je medická procedúra obsahujúca podávanie sedatív, obvykle na umožnenie medickej procedúry s lokálnou anestéziou.

Použitie

Sedácia sa typicky používa v procedúrach ako je endoskopia, vasektómia alebo menšia chirurgia a v stomatológii na rekonstrukčnú chirurgiu, niektoré kozmetické chirurgie, vytrhnutie narazeného zubu alebo pre nervóznych pacientov. Sedatívne metódy v stomatológii obsahujú inhaláciu sedatíva (obvykle oxid dusný), orálnu sedáciu a vnútrožilnú (intravenóznu - IV) sedáciu. Inhalačná sedácia sa niekedy volá aj Relatívna analgézia.

Sedácia sa tiež značne využíva v jednotkách intenzívnej starostlivosti, aby pacienti určení na mechanické dýchanie tolerovali endotracheálnu tubu v ich priedušnici.

Risky

Obštrukcia dýchacých ciest, apnea a hypotenzia (nízky tlak) nie sú neobvykle počas sedácie a vyžadujú prítomnosť zdravotného profesionála, ktorý je vhodne trénovaný detegovať a riešiť tieto problémy.

Úrovne sedácie

Stupnice sedácie sa používajú v medických situáciách v spojení s medickou históriou pri hodnotení aplikovateľného stupňa sedácie u pacientov pre vyhnutie sa slabej sedácii (patient riskuje možnú bolesť alebo stres) a prehnanú sedáciu (pacient riskuje vedľajšie efekty ako potlačenie dýchania, čo je potenciálne fatálne). Typicky úrovne sú (i) agitácia (nekľud), (ii) kľud, (iii) reagovanie len na hlas, (iv) reagovanie len an trasenie, (v) reagovanie len na bolesť a (vi) bez reakcií.

Príklady stupníc sedácie: MSAT (Minnesota Sedation Assessment Tool) a Ramsay Scale (Ramsay, et al. 1974)

Pozrite aj

Externé linky (anglicky)

Zdroj

Wikipedia

Kategória: Anestézia

Osobné nástroje