Hluchota

Medzinárodný symbol hluchoty

Hluchota alebo sluchová porucha je znížená alebo chýbajúca schopnosť vnímať zvukové informácie. I keď niektoré prípady straty sluchu sú vratné lekárskou liečbou, mnohé vedú k trvalému postihnutiu. Životne dôležitý je vek, v ktorom sluchová strata nastala, pretože to môže zasahovať do učenia sa hovorenej reči. Sluchové pomôcky a slimákové implantáty môžu zmierniť niektoré problémy spôsobené sluchovou poruchou, ale často sú nedostatočné. Osoby so sluchovými problémami, najviac tí, ktorým sa sluchový problém vyvinul neskôr, často vyžadujú spoločenské uznanie a podporu a tiež technické adaptačné prostriedky ako súčasť rehabilitačného procesu.

Príčiny

Sú 4 hlavné príčiny straty sluchu: genetické, chorobné procesy postihujúce ucho, lieky a fyzická trauma.

Genetické

Sluchová porucha môže byť zdedená. Ak existujú obidva dominantné a recesivné gény, môže to spôsobiť od jemnej po hlbokú poruchu. Ak má rodina dominantný gén pre hluchotu, zachová sa cez generácie, pretože bude prenesený v potomkoch i keď bude zdedený len od jedného rodiča. Ak má rodina genetickú sluchovú poruchu spôsobenú recesívnym génom, neprejaví sa vždy, pretože musí byť prenesená na potomka od oboch rodičov.

Dominantná a recesívna sluchová porucha môže byť syndrómová alebo nesyndrómová. Súčasný genový výskum identifikoval tucty nesyndrómových dominantných (DFNA#) a recesívnych (DFNB#) foriem hluchoty.

• Najobvyklejší typ vrodenej sluchovej poruchy v rozvojových krajinách je DFNB1, tiež známy ako hluchota Connexin 26 alebo hluchota odvodená z GJB2.
• Najobvyklejšie dominantné syndrómové formy sluchovej poruchy obsahujú Sticklerov syndróm a Waardenburgov syndróm.
• Najobvyklejšie recesívne syndrómové formy sluchovej poruchy sú Pendredov syndróm, veľký vestibulárny vodovodný syndróm a Usherov syndróm.

Nákaza alebo choroba

• Osýpky môžu spôsobiť poškodenie sluchového nervu
• Meningitída môže poškodiť sluchový nerv alebo slimák
• Autoimunitná choroba je v súčasnosti poznaná ako potenciálna príčina poškodenia slimáka. I keď pravdepodobne zriedka, je možné, že autoimunitné procesy cielia na slimák špecificky, bez symptómov postihujúcich iné orgány. Wegenerova granulomatózia je jeden z autoimunitných stavov, ktoré môžu spôsobiť stratu sluchu.
• Presbyakúzia (starecká nedoslýchavosť) je hluchota pre stratu vnímania vysokých tónov, najviac u starších. Je považovaná za degeneratívny proces, a je málo známe, prečo niektorí starší ľudia majú presbyakúziu a iní nie.
• Mumps (epidemická parotitída) môže spôsobiť hlbokú senzoricko-neurálnu sluchovú stratu (90 dB alebo viac), unilaterálnu (1 ucho) alebo bilaterálnu (obe uši).
• Nosné mandle, ktoré nezmiznú do adolescencie, môžu pokračovať v raste a môžu zahradiť Eustachovu trubicu, spôsobiac vodivú sluchovú poruchu a nosné infekcie, ktoré sa môžu rozšíriť do stredného ucha.
• Pacienti s AIDS a ARC často zažívajú anomálie sluchového systému.[1]
• HIV (a následné infekcie) môžu priamo postihnúť slimák a centrálny sluchový systém.[2]
• Chlamýdie môžu spôsobiť sluchovú stratu u novorodencov, ktorí dostali nákazu pri pôrode.[3]
• Fetálny alkoholový syndróm podľa záznamov spôsobuje stratu sluchu u 64% novorodencov narodených alkoholickým matkám, z ototoxického efektu na vyvíjajúci sa plod a podvýživu počas tehotenstva z nadmerného prísunu alkoholu.[4]
• Predčasný pôrod spôsobuje senzoricko-neurálnu stratu sluchu u asi 5% prípadov.[5]
• Syfilis je obvykle prenesený z tehotných žien na ich plody a asi tretina infikovaných detí sa eventuálne stane hluchými.[6]

Lieky

Niektoré lieky spôsobia nevratné poškodenie ucha, a preto sú obmedzené pre použitie. Najdôležitejšou skupinou sú aminoglykozidy (hlavný člen je gentamycín).

Rôzné iné lieky môžu postihnúť sluch vratne. To zahrňuje niektoré diuretiká, aspirin, NSAID a makrolidové antibiotiká.

Fyzická trauma

• Poškodenie môže byť priamo ucha alebo mozgových centier, ktoré spracovávajú zvukové informácie prenášené ušami.
• Osoby, ktoré mali úraz hlavy, sú zvlášť náchylné na stratu sluchu alebo tinitus, buď dočasne alebo permanentne.
• Ľudia vystavení veľmi hlasnému hluku (90 dB alebo viac, napr. blízko tryskového stroja), môžu utrpieť progresívnu stratu sluchu. Ojedinelý prípad extrémne hlasného hluku (ako explózia) môže tiež spôsobiť dočasnú alebo permanentnú stratu sluchu.

Kategórie sluchových porúch

Predrečová alebo porečová

Vek, v ktorom sa sluchová porucha vyvinie, je zásadný pre naučenie sa hovorenej reči. Porečové sluchové poruchy sú oveľa častejšie než predrečové poruchy.

Predrečová hluchota

Hlavný článok: Predrečová hluchota

Predrečová sluchová porucha existuje, keď porucha je vrodená alebo inak získaná predtým, než sa osoba naučila reč a jazyk, tým robiac vadu zložitejšou pre liečbu, pretože dieťa nie je schopné prijímať zvukovú/hovorenú komunikáciu z okolia. Je dôležité poznamenať, že deti narodené do znakujúcich rodín nezaostávajú v jazykovom vývoji a komunikácii. Väčšina predrečových sluchových porúch je zo získaných podmienok, obvykle buď z nákazy alebo traumy, preto rodiny často nemajú žiadnu predošlú znalosť hluchoty.

Porečová sluchová porucha

Hlavný článok: Porečová sluchová porucha

Porečová sluchová porucha - strata sluchu je získaná po naučení sa reči a jazyku, obvykle po šiestom roku. Príčinou môže byť infekcia, trauma, alebo vedľajší efekt liekov. Typicky strata sluchu je postupná a často zistená rodinou a priateľmi dlho predtým, než pacienti sami poznajú postihnutie. Obvyklá liečba obsahuje sluchové pomôcky a učenie sa čítaniu z pier. Samota a depresia môžu vzniknúť dôsledkom izolácie (z neschopnosti komunikovať s priateľmi a rodinou) a problémami v prijímaní ich postihnutia.

Čiastočná strata sluchu

Hlavný článok: Čiastočná strata sluchu

Osoby, ktoré sú nahluchlé, majú miernu poruchu sluchu, ale nie dosť, aby boli považovaní za hluchých.

Slovo nahluchlý, normálne používané ako prídavné meno alebo príslovka, môže tiež byť použité ako podstatné meno, odkazujúc na osoby so sluchovou poruchou.

Sluchovo postihnuté osoby s čiastočnou stratou sluchu môžu zistiť, že kvalita ich sluchu sa mení zo dňa na deň, alebo z jednej situácie do ďalšej, alebo vôbec nie. Tiež môžu do väčšej alebo menšej miery závisieť na sluchových pomôckach a čítaní z pier. Snáď si to vždy neuvedomujú, ale pripúšťajú, že je pre nich dôležité vidieť tvár hovoriaceho pri konverzácii.

Mnoho osôb so stratou sluchu má lepší sluch v nižších frekvenčných pásmach (nízke tóny), a nemôžu počuť rovnako dobre alebo vôbec vo vyšších frekvenciách. Stav môže zhoršiť mnoho faktorov, ktoré ovplyvňujú, ako môžu použiť sluchové pomôcky alebo znalosti čítania z pier, alebo vnímanie zvuku.

Unilaterálna strata sluchu (na jedno ucho)

Osoby s unilaterálnou stratou sluchu môžu počuť normálne na jedno ucho, ale majú problémy s počutím v druhom uchu.

Externé linky (anglicky)

• Národná asociácia pre hluchých - chráni hluchých a nedoslýchavých - civilné práva v USA.
• Kráľovský národný inštitút pre hluchých - pracuje pre 9 miliónov hluchých v UK
• About.com: Hluchota/Nedoslýchavosť
• Gallaudet University: Demografia hluchoty

Zdroj

Wikipedia