Hepatitída

Z Encyklopédia zdravotnej sestry
Revízia z 07:45, 6. september 2016; Webmaster (Diskusia | príspevky)
(rozdiel) ← Staršia verzia | Aktuálna úprava (rozdiel) | Novšia verzia → (rozdiel)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Alkoholická hepatitída evidentná v tkanive príznakmi ako tukové zmeny, bunková nekróza, Malloryho telieska atď.

Hepatitída alebo zápal pečene je poškodenie orgánu pečeň charakterizované prítomnosťou zápalových buniek v pečeňovom tkanive. Etymologicky zo starogréčtiny hepar alebo hepato značí 'pečeň' a sufix (prípona) -itis značí 'zápal'. Stav je alebo sebalimitujúci - zahojí sa sám alebo môže pokročiť do poškodenia pečene. Akútna hepatitída je choroba, ktorá trvá menej ako 6 mesiacov a chronická hepatitída je, keď trvá dlhšie. Skupina vírusov známych ako vírusy hepatitídy spôsobuje väčšinu poškodení pečene globálne. Hepatitída môže tiež vzniknúť pre toxíny (zvlášť alkohol), infekcie alebo z autoimunitného procesu. Môže mať asymptomatický priebeh, keď postihnutá osoba necíti chorobu. Pacient sa stane nezdravý a symptomatický, keď choroba poškodí pečeňové funkcie, napríklad

  • skríning (overovanie) škodlivých substancií (látok)
  • regulácia zloženia krvi
  • produkcia žlče na pomoc digescii (tráveniu) atď.

Obsah

Príčiny

Akútna hepatitída
Chronická hepatitída
  • Virálna hepatitída: Hepatitída B s alebo bez hepatitídy D, hepatitída C (hepatitída A a E nevedú do chronickej choroby)
  • Autoimúnne príčiny: Autoimúnna hepatitída
  • Alkohol
  • Lieky: metyl-dopa, nitrofurantoín, izoniazid, ketokonazol
  • Nealkoholická steatohepatitída
  • Dedičnosť: Wilsonova choroba, alfa 1-antitrypsín deficiencia
  • Primárna žlčová cirhóza a primárna sklerozujúca cholangitída niekedy pripomínajú chronickú hepatitídu

Pozrite aj

Externé linky (anglicky)

Zdroj

Wikipedia

Kategória: Gastroenterológia

Osobné nástroje