Slezina
Slezina (z gréckeho σπλήν—splḗn) je orgán nachádzajúci sa pod srdcom vedľa pečene. Štruktúrou je podobný na veľkú lymfatickú uzlinu a funguje primárne ako krvný filter, teda je možné slezinu odstrániť bez ohrozenia života. Slezina má dôležitú úlohu pri erytrocytoch a imunitnom systéme. Odstraňuje staré erytrocyty a drží zásobu krvi, čo môže byť vhodné pri hemoragickom šoku, a tiež recykluje železo. Ako súčasť mononukleárneho fagocytového systému metabolizuje hemoglobín vylúčený z senescentných erytrocytov. Globínová časť hemoglobínu je degradovaná na jej konstitučné aminokyseliny a hemová časť je metabolizovaná na bilirubín, ktorý je vylučovaný do pečene. Slezina syntetizuje protilátky vo svojej bielej dreni a eliminuje baktérie pokryté protilátkami pomocou krvnej a lymfatickej cirkulácie. Štúdia publikovaná v roku 2009 použitím myší objavila, že slezina vo svojej rezerve obsahuje polovicu telesných monocytov v červenej dreni. Tieto monocyty pred premiestnením do poškodeného tkaniva] (napr. srdce), menia sa na dendritické bunky a makrofágy, čím podporujú hojenie tkaniva. Slezina je centrum aktivity retikuloendotelového systému a môže byť považovaná za analógiu veľkej lymfatickej uzliny, preto jej absencia spôsobuje predispozíciu na niektoré infekcie.
U ľudí má slezina hnedastú farbu a nachádza sa v ľavej hornej časti abdomenu.
