Kardiopulmonárna resuscitácia

Z Encyklopédia zdravotnej sestry
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Tréning KPR

Obsah

Kardiopulmonárna resuscitácia (ďalej len KPR) je bezpečnostný protokol prvej pomoci pre osobu v bezvedomí, u ktorej sa nedá detekovať respirácia (dýchanie) ani pulz.

Medický termín pre pacienta so zastaveným srdcom je srdcová zástava (tiež používaný termín je kardiorespiračná zástava), v prípade ktorej sa používa KPR. Ak pacient má stále pulz, ale nedýcha, stav sa označuje termínom respiračná zástava (zástava dýchania) a použije sa záchranné (umelé) dýchanie.

Najčastejšia liečiteľná príčina srdcovej zástavy mimo nemocnice je infarkt myokardu vedúci k srdcovej arytmii. Srdcová zástava môže mať mnoho príčin - napríklad utopenie, predávkovanie liekmi, otrava, zásah elektrinou a podobne.

Mnoho krajín má oficiálne predpisy ako realizovať KPR a tie samozrejme nahradzujú všeobecný popis KPR v tomto článku.

Od roku 2004 začali niektoré inštitúcie používať automatické prístroje pre KPR ako AutoPulse, ktorý realizuje stlačenia hrudníka automaticky a umožňuje záchrancom venovať sa iným potrebám postihnutého.

V roku 2005 boli publikované nové pokyny pre KPR od inštitúcií Americká srdcová asociácia (American Heart Association), Kanadská nadácia pre srdce a mŕtvicu (Canadian Heart and Stroke Foundation) a Európska resuscitačná rada (European Resuscitation Council), s primárnym cieľom zjednodušiť KPR pre laikov i medických profesionálov.

Význam

Práca srdca a respirácia (dýchanie) sú nevyhnutným predpokladom transportu kyslíka do tkanív. Najviac postihnutý z nedostatku kyslíka je mozog, ktorý môže byť poškodený po 4 minútach a ireverzibilné zmeny nastávajú po 7 minútach (výnimkou sú podchladené osoby - nízka teplota spomaľuje metabolizmus). Srdce tiež rýchlo stráca schopnosť udržať normálnu frekvenciu. Po zástave srdca umožňuje efektívna KPR dopraviť dostatok kyslíka do mozgu a predísť odumretiu mozgu a umožňuje srdcu zostať reaktibilným na defibrilačné pokusy.

Kurzy KPR sú poriadané pre širokú verejnosť, pretože tá jediná je obvykle prítomná v kritických minútach pred príchodom zdravotných profesionálov. Ak je KPR vhodne realizovaná, môže zachrániť životy, ale ak nevhodne, môže narušiť záchranné akcie neskôr. Niekedy by sa KPR nemala skúšať, zvlášť ak iné osoby sú zranené a potrebujú okamžitú pomoc. KPR vyžaduje mnoho úsilia a môže zabrániť záchrancom pomáhať iným. Pozrite triedenie.

Efektívnosť

KPR je temer vždy neefektívna, ak začne po viac ako 15 minútach po kolapse, pretože permanentné poškodenie mozgu už pravdepodobne nastalo. Dôležitá výnimka je zástava srdca spojená s pôsobením nízkych teplôt. Hypotermia (podchladenie) pravdepodobne chráni postihnutého spomalením metabolizmu a fyziologických procesov, výrazne redukujúc potrebu kyslíka pre tkanivá. Sú prípady, keď KPR, defibrilácia a pokročilé zahrievacie techniky oživili podchladené osoby po 30 minútach i viac. Pacient nemôže byť považovaný za mŕtveho predtým ako dosiahol normálnu telesnú teplotu vhodnými prostriedkami.

Ak je použitá iba KPR, málo pacientov je kompletne oživených a tí, ktorí prežijú, majú často vážne komplikácie. Odhady sú rôzne, ale mnoho organizácií zdôrazňuje, že KPR nikoho "nevráti späť", jednoducho len rezervuje telo pre defibriláciu a pokročilú podporu života. Podľa obecného pravidla, KPR je efektívna len v 5-10 percentách. WebMD.com

V roku 2005 boli publikované nové resuscitačné pokyny od Medzinárodného styčného výboru pre resuscitáciu (International Liaison Committee on Resuscitation - ILCOR) a niekoľkých regionálnych inštitúcií (napríklad American Heart Association, European Resuscitation Council, Resuscitation Council (UK)), určené na zvýšenie efektívnosti KPR. Zistili, že KPR je najviac efektívna ak:

  • Má byť minimum prerušení stláčania hrudníka: nie na viac ako 5 sekúnd.
  • Stlačenia hrudníka majú byť adekvátne hlboké: 4 - 5 centimetrov do hĺbky hrudníka pre dospelého, 1/3 až 1/2 hĺbky hrudníka pre deti a kojencov.
  • Stlačenia hrudníka majú byť rýchle: 100 za minútu alebo asi 30 za 15 až nie viac ako 23 sekúnd na 1 záchrancu.

ILCOR a iné národné i medzinárodné inštitúcie uvádzajú, že aby mohla byť KPR efektívna, pokyny musia byť jednoduché a ľahko zapamätateľné, pretože za najväčšiu prekážku poskytovania KPR sa považuje istota záchrancu.

Prevalencia (rozšírenie) a efektivita

Šanca dostať KPR

Rôzne štúdie naznačujú, že pri srdcovej zástave doma členovia rodiny alebo okoloidúci skúšajú KPR v počte medzi 14% a 45%, priemer je 32%. To indikuje, že len pri asi 1/3 z domácich zástav srdca nasleduje pokus o aplikáciu KPR. Ale efektívnosť tejto KPR je variabilná a štúdie naznačujú, že len asi polovica KPR od osôb z okolia je poskytovaná korektne.

Existuje jasná korelácia (vzťah) medzi vekom a šancou začať KPR, keď mladí ľudia skúšajú KPR oveľa častejšie do príchodu záchrannej služby. Tiež bolo zistené, že KPR bola častejšie poskytnutá okoloidúcim na verejnosti, než keď zástava nastala v dome pacienta, i keď zdravotní profesionáli sú zodpovední za viac než polovicu mimonemocničných resuscitačných pokusov. To podporuje ďalší výskum, ktorý naznačuje, že ľudia bez nejakého vzťahu k postihnutému pravdepodobnejšie realizujú KPR než členovia jeho rodiny.

Existuje tiež korelácia medzi príčinou zástavy a pravdepodobnosťou začatia KPR človekom z okolia. Nezdravotníci (laici) pravdepodobnejšie dávajú KPR mladším osobám so zástavou srdca na verejnosti, ak to má medickú príčinu; postihnutí so zástavou z traumy (úrazu), vykrvácania alebo intoxikácie menej pravdepodobne dostávajú KPR.

Šanca dostať KPR včas

KPR je efektívna, len ak začne do 6 minút od zastavenia cirkulácie krvi, lebo permanentné poškodenie mozgových buniek nastane, ak čerstvá krv zaleje bunky neskôr, lebo mozgové bunky začnú byť dormantné (spiace) za 4-6 minút v kyslíkovo obmedzenom prostredí a bunky nebudú schopné prežiť znovuzavedenie kyslíka pri tradičnej resuscitácii. Výskum použitia kardioplegickej krvnej infúzie rezultoval do 79,4% miery prežitia pri intervaloch srdcovej zástavy 72+43 minút, tradičné metódy dosiahli 15% mieru prežitia pri porovnaní v týchto podmienkach. Nový výskum je v súčasnosti potrebný na určenie akú rolu KPR, elektrošok a nové pokročilé graduálne resuscitačné techniky budú mať s týmito poznatkami. Dôležitá výnimka je srdcová zástava vyskytujúca sa pri veľmi nízkych teplotách. Hypotermia (podchladenie) chráni postihnutého spomalením metabolizmu a fyziologických procesov, čím značne znižuje potrebu kyslíka pre tkanivá. Sú prípady, keď KPR, defibrilácia a pokročilé ohrievacie techniky oživili postihnutých po značných periódach hypotermie.

Šanca prežiť

Samostatne poskytnutá KPR málokedy rezultuje do kompletnej obnovy a tí, čo prežijú, často majú vážne komplikácie. Odhady sa líšia, ale mnoho organizácií zdôrazňuje, že KPR "nikoho nevráti späť", jednoducho len uchová telo pre defibriláciu a pokročilú podporu života. Ale v prípade "nešokových" rytmov ako "bezpulzná elektrická aktivita" (Pulseless Electrical Activity - PEA), defibrilácia nie je indikovaná a význam KPR rastie. Priemerne len 5%-10% ľudí, ktorí dostali KPR, prežili. Účel KPR nie je "štartovať" srdce, ale cirkulovať okysličenú krv a udržať mozog živý, kým odborná starostlivosť (hlavne defibrilácia) môže začať. Pretože mnoho pacientov môže mať pulz, ktorý nie je pre laikov (nezdravotníkov) hmatateľný, súčasný konsenzus (dohoda) je realizovať KPR na pacientoch, ktorí nedýchajú. Kontrola pulzu nie je vyžadovaná pri základnej KPR, lebo je často prehliadnutý, ak je veľmi slabý, alebo dokonca cítený ak absentuje, dokonca i pre zdravotníkov.

Štúdie ukázali dôležitosť bezprostrednej KPR nasledovanej defibriláciou do 3-5 minút - pri náhlej VF srdcovej zástave zvyšuje prežitie. V mestách ako Seattle, kde tréning KPR je rozšírený a defibrilácia záchranným personálom nasleduje rýchlo, miera prežitia je okolo 30 percent. V mestách ako New York City bez týchto výhod je miera prežitia srdcovej zástavy len 1-2 percent. [1]

Typ zástavy ROSC Prežitie Zdroj
Sledovaná srdcová zástava v nemocnici 48% 22% <ref name=CMAJ>
Nesledovaná srdcová zástava v nemocnici 21% 1% <ref name=CMAJ/>
Kardiocerebrálna resuscitácia od okolostojaceho 40% 6% <ref name=RSCUK>
Kardiopulmonárna resuscitácia od okolostojaceho 40% 4% <ref name=RSCUK/>
Žiadna KPR od okolostojacich (Ambulantná KPR) 15% 2% <ref name=RSCUK/>
Defibrilácia do 3-5 minút 74% 30% <ref name=AHA6>

Doplnky na stláčanie hrudníka

Existuje niekoľko dostupných zariadení na pomoc záchrancom realizovať stlačenia hrudníka korektne. Tieto zariadenia možno približne rozdeliť do 3 skupín - časové zariadenia, tie čo asistujú záchrancovi dosiahnuť správnu techniku, špeciálne rýchlosť a hĺbku stlačení a tie, ktoré berú proces kompletne.

Časové zariadenia

Môže to byť metronóm (položka v mnohých záchranných vozidlách) na asistenciu záchranárovi dosiahnuť korektnú rýchlosť. Tréner KPR citovaný tu (anglicky) má časované indikátory pre stláčanie na hrudníku, dýchanie a výmenu záchranárov.

Manuálne asistujúce zariadenia

Tieto položky môžu byť zariadenia položené na hrudník, s rukami záchranára nad zariadením a displejom dávajúcim informáciu o hĺbke alebo sile. Niekoľko publikovaných hodnotení produktu s názvom CPREzy s týmito vlastnosťami ukázalo, že zariadenie môže zlepšiť výkon stlačení hrudníka. Najnovšie tieto vlastnosti boli realizované v nositeľnej forme ako rukavica. Táto rukavica má tiež ďalšie vlastnosti ako základné elektrokardiogramové zariadenie. Toto zariadenie bolo vyvinuté študentami ako časť ich dizertačnej práce a bolo vybrané ako jeden z top 10 vynálezov roku 2007 v časopise Popular Science.

Automatické zariadenia

Je tiež dostupných niekoľko zariadení realizujúcich stlačenia hrudníka pre záchrancu. Tieto zariadenia používajú techniky ako pneumatiky na vedenie tlačiacej plochy na hrudník pacienta. Jedno z týchto zariadení zvané LUCAS bolo vyvinuté na Lund University, je poháňané stlačenými vzduchovými cylindrami alebo linkami dostupnými v záchranných vozidlách alebo v nemocniciach, a prešlo mnohými klinickými testami, ukazujúc značné zlepšenie v koronárnom perfúznom tlaku a dosiahlo spontánnu cirkuláciu.

Ďalší systém zvaný AutoPulse je elektricky napájaný a používa veľký pás okolo hrudníku pacienta, ktorý sa stláča v rytme na dosiahnutie stlačení hrudníka. Tiež prebehli klinické štúdie ukazujúce vyššiu úspešnosť obnovy spontánnej cirkulácie.

Tréning KPR

KPR je praktická zručnosť a vyžaduje profesionálne inštrukcie nasledované pravidelným precvičovaním na resuscitačnej figuríne pre získanie a udržanie kompletnej kompetentnosti. Tréning poskytuje mnoho komerčných, dobrovoľných a vládnych organizácií po celom svete.

KPR tréning nie je určený len pre medikov - profesionálov. Aby bola KPR efektívna, musí byť aplikovaná čo najskôr po zástave srdca pacienta. Včasná KPR na mieste nehody je základ prevencie poškodenia mozgu počas zástavy srdca. Tok krvi a prísun kyslíka do mozgu a iných dôležitých orgánov sa tým udrží, kým príde medická pomoc s defibrilátorom. Temer každý je schopný po tréningu realizovať KPR, preto zdravotné organizácie podporujú rozvoj zručnosti v KPR pre širokú verejnosť.

Najlepšie je absolvovať tréning KPR pred nehodou alebo úrazom. Človek potrebuje praktický tréning od expertov pre bezpečnú realizáciu KPR a pretože sa pokyny aktualizujú, tréning sa má opakovať aspoň raz za 2 roky. Tréning prvej pomoci často poskytujú komunitné organizácie ako Červený kríž a v zahraničí St. John Ambulance. V mnohých krajinách Britského spoločenstva organizuje tréning KPR St. John Ambulance, v Škótsku je to St. Andrew's Ambulance Association. V USA sú to tiež inštitúcie American Heart Association a American CPR Training.

História

KPR bola známa teoreticky, ak nie prakticky, po mnoho storočí, možno tisícročí - niektorí uvádzajú, že bola popísaná už v biblii. V 19. storočí doktor H. R. Silvester opísal metódu (Silvesterova metóda) umelého dýchania, pri ktorej pacient leží na chrbte, jeho ruky sa zdvihnú nad hlavu pre podporu vdychu (inhalácie) a potom sú zatlačené na hrudník pre podporu výdychu (exhalácie). Procedúra sa opakuje 16 krát za minútu. Tento typ umelej respirácie je občas zobrazený vo filmoch zo začiatku 20. storočia.

Ale až v polovici 20. storočia širšia medická komunita začala uznávať a propagovať KPR ako kľúčovú časť resuscitácie po zástave srdca. Peter Safar napísal knihu ABC reuscitácie (ABC of resuscitation) v roku 1957. V USA bola KPR najprv propagovaná ako technika pre osvojenie si širokou verejnosťou v 70-tych rokoch 20. storočia. Prvotné marketingové snahy asi precenili efektívnosť KPR pri záchrane infarktu a iných obetí a toto nepresné vnímanie trvá možno dodnes.

Mýty a populárna kultúra

KPR sa často zobrazuje vo filmoch a televízii ako vysokoefektívna pri resuscitácii osoby bez dychu a pulzu. Štúdia z roku 1996 časopisu New England Journal of Medicine ukázala, že úspech KPR zobrazenej v televízii bol 75% [2]

Pozrite aj

Externé linky

Zdroj

Wikipedia

Kategória: Prvá pomoc

Osobné nástroje